Agresívne správanie si niekedy vynucujú nielen gény, ale aj pravidlá hry. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
môžu ovplyvniť jeho správanie smerom k agresivite, nemusí to ešte znamenať tragédiu. Šanca, že dobrá výchova jeho zlé gény udrží na uzde, je dosť veľká.
Suomi a jeho ľudia robili svoje výskumy na makakoch, ktoré sú ľuďom po genetickej stránke veľmi blízke. Rozdelili ich do skupín podľa agresívneho správania. Päť až desať percent makakov malo vyložene násilnícke a antisociálne sklony. Táto skupina opíc mala v mozgu najnižšie hladiny serotonínu. Tento neuroprenášač "dobrej pohody" je ovplyvňovaný génom pre tvorbu enzýmu MAOA (monoaminoxidázy A), ktorý sa stará napríklad o odbúravanie stresu. Kratšia verzia tohto génu neumožňuje odbúravať stres dostatočne rýchlo, čím sa zvyšuje agresivita. Takíto jedinci sú zvlášť náchylní na násilnícke správanie.
Suomi zistil, že ak sa opičia matka o svojich potomkov nestarala, mali naozaj nižšiu hladinu serotonínu a stávali sa agresívnymi. V opačnom prípade sa im však hladina serotonínu upravila a správali sa normálne napriek svojim genetickým danostiam.
"Rodičovská starostlivosť je veľmi dôležitá a skutočne môže ochrániť jedinca pred nedobrým vplyvom génov," povedal pre BBC online Suomi.
Zdá sa, že výchova ovplyvňuje nielen správanie, ale aj hladiny hormónov v organizme potomka, biochemické procesy v jeho mozgu, štruktúru a funkciu mozgových obvodov a dokonca aj mieru aktivity niektorých génov.
Suomi však dosiahnuté výsledky nepreceňuje a upozorňuje, že ich nemožno automaticky uplatniť aj na človeka: "Jediné, čo sme ukázali, je prepojenie jedného génu s prostredím."
S tým súhlasí aj profesor D. Pfaff z Rockefellerovej univerzity v New Yorku, ktorý tiež robil rovnaké prieskumy agresie na zvieratách. Pfaff pre BBC povedal: "Všetko je stále veľkou hádankou. Existuje okolo 50 génov, ktoré tieto procesy v mozgu ovplyvňujú."
Preto, aj po optimistických výsledkoch Suomiho tímu, nechávame veľký otáznik v titulku. MICHAL AČ
