SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Udrží dobrá výchova na uzde zlé gény?

Vzťah génov, výchovy a správania je odvekou záhadou. Do tejto mozaiky pridal nový kamienok Stephen Suomi z Národného inštitútu detského zdravia a vývoja človeka v americkej Bethesde. Suomiho tím zistil, že ak sa aj dieťa narodí s niektorými génmi, ktoré

Agresívne správanie si niekedy vynucujú nielen gény, ale aj pravidlá hry. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP

môžu ovplyvniť jeho správanie smerom k agresivite, nemusí to ešte znamenať tragédiu. Šanca, že dobrá výchova jeho zlé gény udrží na uzde, je dosť veľká.

Suomi a jeho ľudia robili svoje výskumy na makakoch, ktoré sú ľuďom po genetickej stránke veľmi blízke. Rozdelili ich do skupín podľa agresívneho správania. Päť až desať percent makakov malo vyložene násilnícke a antisociálne sklony. Táto skupina opíc mala v mozgu najnižšie hladiny serotonínu. Tento neuroprenášač "dobrej pohody" je ovplyvňovaný génom pre tvorbu enzýmu MAOA (monoaminoxidázy A), ktorý sa stará napríklad o odbúravanie stresu. Kratšia verzia tohto génu neumožňuje odbúravať stres dostatočne rýchlo, čím sa zvyšuje agresivita. Takíto jedinci sú zvlášť náchylní na násilnícke správanie.

Suomi zistil, že ak sa opičia matka o svojich potomkov nestarala, mali naozaj nižšiu hladinu serotonínu a stávali sa agresívnymi. V opačnom prípade sa im však hladina serotonínu upravila a správali sa normálne napriek svojim genetickým danostiam.

"Rodičovská starostlivosť je veľmi dôležitá a skutočne môže ochrániť jedinca pred nedobrým vplyvom génov," povedal pre BBC online Suomi.

Zdá sa, že výchova ovplyvňuje nielen správanie, ale aj hladiny hormónov v organizme potomka, biochemické procesy v jeho mozgu, štruktúru a funkciu mozgových obvodov a dokonca aj mieru aktivity niektorých génov.

Suomi však dosiahnuté výsledky nepreceňuje a upozorňuje, že ich nemožno automaticky uplatniť aj na človeka: "Jediné, čo sme ukázali, je prepojenie jedného génu s prostredím."

S tým súhlasí aj profesor D. Pfaff z Rockefellerovej univerzity v New Yorku, ktorý tiež robil rovnaké prieskumy agresie na zvieratách. Pfaff pre BBC povedal: "Všetko je stále veľkou hádankou. Existuje okolo 50 génov, ktoré tieto procesy v mozgu ovplyvňujú."

Preto, aj po optimistických výsledkoch Suomiho tímu, nechávame veľký otáznik v titulku. MICHAL AČ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mário Radačovský.
Ilustračné foto
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský.

Ak nezaberie semafor, na rade je lockdown, vraví pandemická komisia

Matovič chce, aby sa kritici testovania ospravedlnili.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.