K NAJPODOZRIVEJŠÍM PATRIA VOJENSKÉ SONARY, AUSTRÁLSKI VEDCI VŠAK ZISTILI, ŽE NAJVÄČŠIE MORSKÉ CICAVCE ZABÍJAJÚ AJ ZONÁLNE ZÁPADNÉ VETRY

Samovraždy veľrýb sú záhadou na pokračovanie

Prečo každoročne končia svoj život na morských plážach desiatky veľrýb? Táto otázka nie je stále definitívne vyriešená, aj keď sa jej vedci a ochrancovia prírody venujú už dlho.

Ekológ Tony Gallardo prezerá veľrybu, ktorú more vyvrhlo na breh španielskeho ostrova Fuerteventura 23. júla po veľkých námorných manévroch NATO. FOTO - REUTERS

Prečo každoročne končia svoj život na morských plážach desiatky veľrýb? Táto otázka nie je stále definitívne vyriešená, aj keď sa jej vedci a ochrancovia prírody venujú už dlho. Najskôr sa hovorilo o nevysvetliteľných samovraždách. Novšie teórie upozorňujú najmä na hluk pod hladinou morí, ktorý má na svedomí rastúca lodná doprava, a najmä vojenské manévre. Zatiaľ posledným slovom je zistenie, že hromadné úhyny kitovcov (teda veľrýb, delfínov a sviňuch) súvisia s klimatickými javmi.

Začalo sa to v Jónskom mori

V roku 1996 vyšlo najavo, že hromadnú "samovraždu" veľrýb v Jónskom mori mohlo mať na svedomí nové akustické vojenské zariadenie na vyhľadávanie dieselových a jadrových ponoriek s tichým chodom, ktoré sa v tom čase v mori testovalo. Tento typ sonaru produkuje zvuky s veľmi nízkou frekvenciou, na ktoré sú kitovce veľmi citlivé.

Britský vedecký časopis Nature vtedy konštatoval, že v prípade "samovrážd" veľrýb môže ísť v niektorých prípadoch aj o neúmyselné zabitie zo strany človeka.

V septembri 2002 prebiehali v Atlantickom oceáne neďaleko Kanárskych ostrovov manévre NATO. Zúčastnilo sa na nich takmer 60 lodí, šesť ponoriek a 30 lietadiel. Po cvičení voda vyplavila na brehy ostrovov Lanzarote a Fuerteventura 14 mŕtvych veľrýb, prevažne vorvaňovcov.

Pitva ukázala, že zvieratá trpeli kesónovou chorobou, ktorú poznajú najmä potápači. Pri veľrybách ju však ako prví zaznamenali až britskí a španielski vedci vedení P. D. Jepsonom zo Zoologickej spoločnosti v Londýne, ktorí väčšinu mŕtvych veľrýb z Kanárskych ostrovov skúmali. Dospeli k záveru, že signály lodných sonarov veľryby dezorientujú a rušia. V snahe uniknúť pred nimi sa rýchlo vynoria. V krvi sa im však pri tom vytvárajú bublinky rozpustených plynov, ktoré môžu upchať cievy a poškodiť tkanivo (dôsledok kesónovej choroby).

Na manévroch v roku 2002 NATO nepoužilo nízkofrekvenčný, ale strednofrekvenčný sonar. Ukázalo sa, že aj ten môže byť nebezpečný. Vedci preto žiadali sprísnenie predpisov na ochranu veľrýb. Sudkyňa v San Francisku v auguste 2003 zakázala americkému námorníctvu testovať sonary vo väčšine svetových morí.

Napriek tomu sa pred pár dňami našli na pobreží Fuerteventury znovu tri mŕtve vorvaňovce. A opäť krátko po tom, čo sa v ich blízkosti konali veľké desaťdňové námorné manévre NATO.

Škodí im aj ťažba ropy?

Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) na júlovom zasadnutí vyzvala k ochrane vráskavca sivého (Eschrichtius robustus), ktorý je podľa jej vedeckej komisie ohrozený ťažbou ropy pri ruskom ostrove Sachalin. Pracujú tam tri veľké ropné spoločnosti - Shell, Exxon a BP.

V severozápadnom Tichomorí možno žije podľa expertov WWF (Svetového fondu na ochranu prírody) už iba sto vráskavcov. Rozvoj ťažby plynu a ropy, najmä výstavba ropovodu, môže mimoriadne ohroziť prežitie vzácnej veľrybej populácie. Vráskavcom môže škodiť najmä hluk vŕtačiek pri ukladaní ropovodu a tiež hluk ťažobných zariadení. Experti WWF od roku 1999 zaznamenali zvýšený výskyt vychudnutých zvierat práve v oblastiach, kde sa ťaží ropa.

Vráskavec sivý, ktorý dosahuje dĺžku 14 metrov a hmotnosť až 35 ton, každý rok absolvuje najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých žijúcich cicavcov. Leto trávi v Beringovom, Čukotskom a Ochotskom mori, koncom septembra sa vydáva na cestu do Kalifornie, kam dopláva na prelome decembra a januára.

Obyvatelia pobrežných oblastí Číny tradične využívajú látky získané z vráskavcov na liečenie osýpok, proti bolestiam zubov, brucha a hnačke. Čínski vedci dokonca zistili, že mozog vráskavca obsahuje zložku, ktorá pri kontakte s rakovinovými bunkami veľmi účinne spomaľuje ich rast.

V Austrálii našli iné príčiny

Iná správa prichádza z Austrálie, kde končí na juhovýchodných plážach každých 10-12 rokov veľké množstvo kitovcov. Analýza dát za viac ako 80 rokov ukázala, že "samovraždy" vyvoláva klimatický jav zvaný zonálne západné vetry.

"Spočiatku sa zdalo, že ide o náhodu, prípadne že veľrybie katastrofy súvisia s El Niňom. To sa však nepotvrdilo," povedal pre ABC Mark Hindell z Jednotky antarktického výskumu na Tasmánskej univerzite v Hobarte.

Kitovce sa obzvlášť rady "opaľujú" na Tasmánskych plážach. Najbežnejšie tu uviaznu delfíny a vorvaňovce. Hindellov tím analyzoval dáta všetkých veľrybích katastrof v Tasmánii v rokoch 1920 až 2002. V najhorších rokoch zaznamenal až desaťnásobný nárast oproti normálu. Počas posledného vrcholu v roku 1992 to bolo až 29 takýchto smutných príhod. Keď sa tím pozrel na údaje zo štátu Viktória na juhu Austrálie, zistil to isté.

Keď vedci hľadali vysvetlenie, všimli si, že výskyt nehôd súvisí so zmenami teploty morskej vody v lete a s tlakom vzduchu nad morom pri Tasmánii. Tieto zmeny sprevádzajú pohyb zonálnych západných vetrov cez Austráliu. Spôsobujú zhruba každých desať rokov silné búrky a zvyšujú množstvo chladných vôd pri Tasmánskom pobreží. Pretože tieto vody obsahujú veľa potravy, mieria na pobrežie aj veľryby.

Táto teória síce presne nevysvetľuje, prečo vlastne veľryby pri honbe za potravou skončia až na pláži, keď však záchranári budú vopred vedieť, kedy nastane najviac katastrof, budú môcť zachrániť viac veľrýb.

"Informácie, ktoré pomôžu s lepšou prípravou dobrovoľníkov, sú veľmi prospešné," povedal Ron Ling, prezident Austrálskej organizácie pre záchranu a výskum kitovcov v Sydney.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 14 883
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 048
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 6 940
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 495
  5. Vizuálny smog je problém 2 965
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 943
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 747
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 692
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 310
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 179

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár šéfredaktorky

Tanky obnažili podstatu režimu

Komunistickým lídrom nešlo o ideológiu. Išlo len o moc.

OKUPÁCIA 1968

Zázrak trval päť rokov. Prvá miss šla domov električkou

Socialistická žena nemala vysoké opätky, ale montérky a šatku na hlave.

OKUPÁCIA 1968

Klimáček: Ľudia na úteku neváhali skákať z lietadla

Zlomové udalosti sa dejú uprostred banalít, ako je vytápanie oškvarkov.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Slovensko.sk chystá mobilnú schránku a prihlasovanie bez čipu

O elektronických službách štátu.

DETSKÁ RUBRIKA

Trasochvost žije na púšti aj v tundre. Hniezdil aj na Chopku

V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov.