K NAJPODOZRIVEJŠÍM PATRIA VOJENSKÉ SONARY, AUSTRÁLSKI VEDCI VŠAK ZISTILI, ŽE NAJVÄČŠIE MORSKÉ CICAVCE ZABÍJAJÚ AJ ZONÁLNE ZÁPADNÉ VETRY

Samovraždy veľrýb sú záhadou na pokračovanie

Prečo každoročne končia svoj život na morských plážach desiatky veľrýb? Táto otázka nie je stále definitívne vyriešená, aj keď sa jej vedci a ochrancovia prírody venujú už dlho.

Ekológ Tony Gallardo prezerá veľrybu, ktorú more vyvrhlo na breh španielskeho ostrova Fuerteventura 23. júla po veľkých námorných manévroch NATO. FOTO - REUTERS

Prečo každoročne končia svoj život na morských plážach desiatky veľrýb? Táto otázka nie je stále definitívne vyriešená, aj keď sa jej vedci a ochrancovia prírody venujú už dlho. Najskôr sa hovorilo o nevysvetliteľných samovraždách. Novšie teórie upozorňujú najmä na hluk pod hladinou morí, ktorý má na svedomí rastúca lodná doprava, a najmä vojenské manévre. Zatiaľ posledným slovom je zistenie, že hromadné úhyny kitovcov (teda veľrýb, delfínov a sviňuch) súvisia s klimatickými javmi.

Začalo sa to v Jónskom mori

V roku 1996 vyšlo najavo, že hromadnú "samovraždu" veľrýb v Jónskom mori mohlo mať na svedomí nové akustické vojenské zariadenie na vyhľadávanie dieselových a jadrových ponoriek s tichým chodom, ktoré sa v tom čase v mori testovalo. Tento typ sonaru produkuje zvuky s veľmi nízkou frekvenciou, na ktoré sú kitovce veľmi citlivé.

Britský vedecký časopis Nature vtedy konštatoval, že v prípade "samovrážd" veľrýb môže ísť v niektorých prípadoch aj o neúmyselné zabitie zo strany človeka.

V septembri 2002 prebiehali v Atlantickom oceáne neďaleko Kanárskych ostrovov manévre NATO. Zúčastnilo sa na nich takmer 60 lodí, šesť ponoriek a 30 lietadiel. Po cvičení voda vyplavila na brehy ostrovov Lanzarote a Fuerteventura 14 mŕtvych veľrýb, prevažne vorvaňovcov.

Pitva ukázala, že zvieratá trpeli kesónovou chorobou, ktorú poznajú najmä potápači. Pri veľrybách ju však ako prví zaznamenali až britskí a španielski vedci vedení P. D. Jepsonom zo Zoologickej spoločnosti v Londýne, ktorí väčšinu mŕtvych veľrýb z Kanárskych ostrovov skúmali. Dospeli k záveru, že signály lodných sonarov veľryby dezorientujú a rušia. V snahe uniknúť pred nimi sa rýchlo vynoria. V krvi sa im však pri tom vytvárajú bublinky rozpustených plynov, ktoré môžu upchať cievy a poškodiť tkanivo (dôsledok kesónovej choroby).

Na manévroch v roku 2002 NATO nepoužilo nízkofrekvenčný, ale strednofrekvenčný sonar. Ukázalo sa, že aj ten môže byť nebezpečný. Vedci preto žiadali sprísnenie predpisov na ochranu veľrýb. Sudkyňa v San Francisku v auguste 2003 zakázala americkému námorníctvu testovať sonary vo väčšine svetových morí.

Napriek tomu sa pred pár dňami našli na pobreží Fuerteventury znovu tri mŕtve vorvaňovce. A opäť krátko po tom, čo sa v ich blízkosti konali veľké desaťdňové námorné manévre NATO.

Škodí im aj ťažba ropy?

Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) na júlovom zasadnutí vyzvala k ochrane vráskavca sivého (Eschrichtius robustus), ktorý je podľa jej vedeckej komisie ohrozený ťažbou ropy pri ruskom ostrove Sachalin. Pracujú tam tri veľké ropné spoločnosti - Shell, Exxon a BP.

V severozápadnom Tichomorí možno žije podľa expertov WWF (Svetového fondu na ochranu prírody) už iba sto vráskavcov. Rozvoj ťažby plynu a ropy, najmä výstavba ropovodu, môže mimoriadne ohroziť prežitie vzácnej veľrybej populácie. Vráskavcom môže škodiť najmä hluk vŕtačiek pri ukladaní ropovodu a tiež hluk ťažobných zariadení. Experti WWF od roku 1999 zaznamenali zvýšený výskyt vychudnutých zvierat práve v oblastiach, kde sa ťaží ropa.

Vráskavec sivý, ktorý dosahuje dĺžku 14 metrov a hmotnosť až 35 ton, každý rok absolvuje najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých žijúcich cicavcov. Leto trávi v Beringovom, Čukotskom a Ochotskom mori, koncom septembra sa vydáva na cestu do Kalifornie, kam dopláva na prelome decembra a januára.

Obyvatelia pobrežných oblastí Číny tradične využívajú látky získané z vráskavcov na liečenie osýpok, proti bolestiam zubov, brucha a hnačke. Čínski vedci dokonca zistili, že mozog vráskavca obsahuje zložku, ktorá pri kontakte s rakovinovými bunkami veľmi účinne spomaľuje ich rast.

V Austrálii našli iné príčiny

Iná správa prichádza z Austrálie, kde končí na juhovýchodných plážach každých 10-12 rokov veľké množstvo kitovcov. Analýza dát za viac ako 80 rokov ukázala, že "samovraždy" vyvoláva klimatický jav zvaný zonálne západné vetry.

"Spočiatku sa zdalo, že ide o náhodu, prípadne že veľrybie katastrofy súvisia s El Niňom. To sa však nepotvrdilo," povedal pre ABC Mark Hindell z Jednotky antarktického výskumu na Tasmánskej univerzite v Hobarte.

Kitovce sa obzvlášť rady "opaľujú" na Tasmánskych plážach. Najbežnejšie tu uviaznu delfíny a vorvaňovce. Hindellov tím analyzoval dáta všetkých veľrybích katastrof v Tasmánii v rokoch 1920 až 2002. V najhorších rokoch zaznamenal až desaťnásobný nárast oproti normálu. Počas posledného vrcholu v roku 1992 to bolo až 29 takýchto smutných príhod. Keď sa tím pozrel na údaje zo štátu Viktória na juhu Austrálie, zistil to isté.

Keď vedci hľadali vysvetlenie, všimli si, že výskyt nehôd súvisí so zmenami teploty morskej vody v lete a s tlakom vzduchu nad morom pri Tasmánii. Tieto zmeny sprevádzajú pohyb zonálnych západných vetrov cez Austráliu. Spôsobujú zhruba každých desať rokov silné búrky a zvyšujú množstvo chladných vôd pri Tasmánskom pobreží. Pretože tieto vody obsahujú veľa potravy, mieria na pobrežie aj veľryby.

Táto teória síce presne nevysvetľuje, prečo vlastne veľryby pri honbe za potravou skončia až na pláži, keď však záchranári budú vopred vedieť, kedy nastane najviac katastrof, budú môcť zachrániť viac veľrýb.

"Informácie, ktoré pomôžu s lepšou prípravou dobrovoľníkov, sú veľmi prospešné," povedal Ron Ling, prezident Austrálskej organizácie pre záchranu a výskum kitovcov v Sydney.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Masívna ofenzíva barcelonskej značky v segmente SUV
  2. Poďte kontrolovať novinárov denníka SME
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  5. Nádcha za volant nepatrí. Môže pôsobiť ako alkohol
  6. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí
  7. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  8. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  9. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  10. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  1. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Poďte kontrolovať novinárov denníka SME
  4. Prognózy pre slovensky realitný trh v roku 2019
  5. Ako ušetriť s virtuálnym sídlom ?
  6. Rozhodnite o tom, aký projekt podporí Tesco vo vašom okolí!
  7. Nádcha za volant nepatrí. Môže pôsobiť ako alkohol
  8. Ľadový expres dopraví ľudí za lyžovačkou bez prestupov
  9. Relaxačná zóna v záhrade
  10. TRUCK režim zdarma pro autokameru s navigaciou MiVue Drive 60 LM
  1. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí 18 493
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 17 666
  3. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 15 608
  4. Jedli ste už ružovú čokoládu? 7 532
  5. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 7 138
  6. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne 5 057
  7. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 4 817
  8. Masívna ofenzíva barcelonskej značky v segmente SUV 2 943
  9. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 2 926
  10. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 2 833

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Európske jadro či konšpirácia z Aachenu? Prečo sa Francúzi a Nemci zblížili

Merkelová vidí ďalší krok k európskej armáde.

Dobré ráno

Dobré ráno: Chcel vypovedať, Kosík záhadne zmizol

Bol svedkom pri zavlečení Kováča do cudziny.

Stĺpček Petra Schutza

Čo môže byť za únosom Kosíka

Vidieť súvislosť s jeho svedectvom proti Lexovi je dosť zložité.

Neprehliadnite tiež

Technológie môžu podľa zakladateľa Alibaby spôsobiť svetovú vojnu

Technologické inovácie sú podľa neho primárnym faktorom, ktorý stojí za globálnymi konfliktmi.

Podcast Klik

Klik: Prečo HBO na Slovensku nevyhnutne porazí Netflix

Špeciálny podcast o Netflixe, Amazone a HBO.

V kostiach ľudí objavili nový druh krvných ciev

Cievy pozorovali najskôr u myší.

Počas zatmenia do Mesiaca narazil meteoroid. Pozrite si ho

Pozorných ľudí čakalo malé prekvapenie.