000 rokov po tzv. veľkom tresku, tvrdí, že vesmír sa nezrodil za zvuku tresku, ale pri tichom šepote a ten postupne prechádzal v temný hukot. Vesmírne zvuky z prvého milióna rokov podľa neho prechádzali z durového do molového akordu.
Zvukové vlny, ktoré Whittle analyzoval, sú od seba vzdialené 30 tisíc svetelných rokov a sú 55 oktáv pod prahom ľudského sluchu.
Po presune do zvukového spektra, ktoré je ľudské ucho schopné zachytiť, sa podľa Whittleho v slúchadlách ozval "pôrodný krik" vesmíru. "Záznam prvých 400.000 tisíc rokov sa dá prirovnať k postupne narastajúcemu hukotu v durovej tónine," povedal vedec.
Whittle pri svojom experimente použil techniku zhusťujúcu zvuky, ktoré vesmír vydával milión rokov do päťsekundového záznamu. Počúvanie zvukov z vesmírnych hĺbok podľa neho otvorí novú perspektívu pri skúmaní vývoja vesmíru.
"Približuje to poslucháča ku kozmu viac než vizuálny materiál. Veľmi ľubozvučné to však nie je. Keď to počúvam, musím povedať, že vesmír je skôr zlý hudobník," podotkol vedec. Zvukové vlny vraj v ďalších štádiách vesmíru prechádzajú z durových do molových tercií.
