Garching 26. júla (TASR) - Astronómom sa prvýkrát podarilo priamo určiť hmotnosť tzv. hnedého trpaslíka. Trvalo im to štyri roky a museli kombinovať pozorovania viacerých pozemských teleskopov.
Hnedí trpaslíci sú nesvietiace chladné kozmické objekty, predstavujúce prechodné vývojové štádium medzi hviezdou a planétou. Hlavným problémom pri ich pozorovaní je to, že na rozdiel od Slnka a iných hmotných objektov u hnedých trpaslíkov neexistuje jednoznačný vzťah medzi svietivosťou a hmotnosťou.
Určenie hmotnosti hnedých trpaslíkov je však pre teoretikov dôležité, pretože tieto objekty pomáhajú pochopiť vznik a vývoj hviezd. Medzinárodný tím astronómov sledoval štyri roky dvojhviezdny systém 2MASS J046425+2000321 vzdialený 40 svetelných rokov. Aby to dokázal, musel pracovať s rozlíšením 0,13-0,22 uhlovej sekundy, čo obrazne povedané znamená pozorovať mincu v hodnote jedného eura vo vzdialenosti 25 kilometrov.
Bežnými ďalekohľadmi nie sú takéto pozorovania zo Zeme spravidla možné kvôli nepokojnej atmosfére. Moderné prístroje ako Very Large Telescope (VLT) v Chile sú však vybavené adaptívnou optikou, ktorá uvedený problém eliminuje. Kvalita získaných záberov je porovnateľná so snímkami vesmírnych teleskopov.
Astronómovia počas štyroch rokov zistili, že hviezdy v systéme 2MASS J046425+2000321 sa obehnú raz za desať rokov iba vo vzdialenosti 2,5 astronomickej jednotky (jedna AJ je stredná vzdialenosť Zeme od Slnka, teda asi 150 miliónov km). Z toho odvodili celkovú hmotnosť systému, ktorá predstavuje menej ako 15 percent hmotnosti Slnka.
Obidve hviezdy majú približne rovnakú povrchovú teplotu asi 1500 stupňov Celzia. Dá sa povedať, že sú extrémne chladné, veď Slnko je na povrchu viac ako trikrát horúcejšie. Takisto sú aj mladé - ich vek sa odhaduje na 500 miliónov až jednu miliardu rokov. Väčší z oboch partnerov dosahuje 7,5-9,5 percenta hmotnosti Slnka, menší päť až sedem percent. Druhý objekt je teda hnedým trpaslíkom, ktorému malá hmotnosť nedovoľuje spustiť v jadre nukleárnu reakciu.
