Washington 26. júla (TASR) - V druhý januárový deň roku 2004 preletela sonda Stardust vo vzdialenosti len 236 kilometrov od kométy P/81 Wild 2, aby nazbierala častice unikajúce z jej jadra, ktoré prinesie 15. januára 2006 na Zem. Sonda urobila aj jedinečné fotografie a krátko po prelete analyzovala zloženie zachytených častíc. Nedávno vedci zverejnili prvé výsledky tohto unikátneho projektu.
Prelet okolo Wild 2 bol úspešný, hoci bolo treba riešiť niekoľko problémov. Napríklad pri fotografovaní kométy sa musel 200-milimetrový objektív pootočiť každú sekundu o 1,5 stupňa, aby neboli snímky rozmazané, pretože sonda sa vtedy rútila rýchlosťou 6,1 kilometra za sekundu. Hoci fotografovanie nebolo prvoradou úlohou sondy, urobila doteraz najlepšie zábery kométy.
Séria záberov zachytáva aj jadro, ktoré je síce preexponované, ale na druhej strane je na nich dobre vidieť prúdy častíc vytryskávajúce z povrchu kométy. Mnohé sú silno koncentrované, takže vychádzajú z malých preliačin na povrchu s priemerom menej ako jeden kilometer.
Na povrchu jadra kométy je vidieť rôzne štruktúry, niektoré majú priemer aj dva kilometre. Samotné jadro má priemer päť kilometrov. Doterajšie vyhodnocovanie snímok ukázalo, že povrch Wild 2 sa výrazne odlišuje od iných doteraz fotografovaných komét Halleyovej a Borrellyho. Nepodobá sa ani povrchu asteroidov a ľadom pokrytých Jupiterových mesiacov Kalisto a Ganymedes.
Povrch kométy Wild 2 vyzerá byť drsný a pokrytý početnými priehlbinami, ktorých okraje sú príkre. Niektoré priehlbiny sú pravdepodobne impaktné krátery, ďalšie budú mať iný pôvod, pretože nie sú okrúhle, ale hranaté. Príkre svahy znamenajú, že materiál jadra je relatívne pevný. Ak by bol mäkší, museli by povrchové štruktúry byť jemnejšie a okrúhlejšie. Steny jednej priehlbiny, z ktorej vyráža prúd plynových častíc, sú takmer kolmé. Väčšina priehlbín je veľká. Menšie krátery, ktoré sa vyskytujú na iných nebeských telesách pokrytých ľadom, na tejto kométe očividne chýbajú.
Komplexnosť kométy zrejme súvisí s vývinom jej dráhy. Wild 2 patrí do rodiny Jupiterových komét. Na svoju súčasnú dráhu - v najbližšom bode je od Slnka vzdialená 1,5 astronomickej jednotky, v najvzdialenejšom 5,24 astronomickej jednotky - sa dostala 9. septembra 1974 pri prelete okolo Jupitera. Bol to tesný prelet, pretože od Jupitera ju delilo len asi 13 priemerov tejto planéty. Predtým sa kométa pohybovala vo vzdialenosti päť až 25 astronomických jednotiek od Slnka. Počiatočná podoba dráhy nie je známa.
Pod hranicou 2,5 astronomickej jednotky sa začnú vyparovať značné časti povrchu kométy. Vlasatica to vydrží len niekoľko tisíc rokov a potom zanikne. Kométa Wild 2 mala asi šťastie a ničivému vplyvu Slnka zrejme nebola v minulosti veľmi vystavená. Aj ona zrejme pochádza z Kuiperovho pásu, kde existovala miliardy rokov. Počas jedného obehu okolo Slnka stratí asi desať miliónov ton vody. Za predpokladu, že voda pochádza z topiaceho sa ľadu, prerátané na celý priemer sa za jeden obeh stenčí o 25 centimetrov. Tieto straty sa však sústreďujú len do niekoľkých oblastí, v ktorých ubudne z Wild 2 až päť metrov.
Analýza prachových častíc priniesla tiež prekvapenie. Pred priblížením ku kométe a počas neho totiž veľmi kolísal počet zachytených častíc. Naopak, sonda Giotto pri prelete okolo Halleyho kométy v roku 1986 zaznamenala relatívne rovnomerné zvyšovanie množstva častíc počas približovania a znižovanie pri vzďaľovaní od kométy. Údaje o kométe Wild 2 naznačujú, že materiál sa z jej povrchu oddeľuje vo väčších kusoch a tie sa neskôr drobia.
Modelové výpočty ukázali, že tepelným pôsobením Slnka vzniká na povrchu kométy napätie, pretože prchavý, zamrznutý materiál sa vyparuje, ale v úniku mu bráni pevná najvrchnejšia vrstva. Tlak ale nakoniec tak stúpne, že explozívne prerazí túto vrstvu. Z kométy Wild 2 sa analyzovalo len 29 častíc, ktoré sa skladali prevažne z organického materiálu a takmer žiadnych minerálov.
