V štúdii, ktorú zverejnil britský časopis New Scientist, to tvrdí americký súdny lekár Steven Karch.
Bývalý francúzsky cisár prežil posledné roky svojho života v zajatí na ostrove Svätá Helena, kam ho poslali Angličania po porážke pri Waterloo. Lekári mu robili každý deň výplach čriev a podávali dávidlá, aby zmiernili jeho bolesti.
"Používali poriadne veľké a odporné nástroje podobné injekčnej striekačke," uviedol Karch. Podľa neho na smrti Napoleona nesú vinu jednoznačne lekári.
Preháňadlá a dávidlá viedli totiž k odsoľovaniu organizmu, poruchám srdcového rytmu a spôsobili smrteľné prerušenie prísunu krvi do mozgu, tvrdí Karch na základe štúdia archívnych materiálov. Posledným klincom do Napoleonovej rakvy bola 600-miligramová dávka chloridu ortutnatého, účinkujúceho ako preháňadlo, ktorá päťkrát prekročila normál. O dva dni neskôr, 5. mája 1821, Napoleon zomrel vo veku 51 rokov.
S touto Karchovou tézou nesúhlasí lekár Phil Corso, ktorý je zástancom teórie, že príčinou smrti cisára bola rakovina žalúdka. Napoleon bol podľa Corsa dokázateľne dlhodobo chorý a preháňadlá nemali na jeho stav veľký vplyv. Rakovinu žalúdka zistil pri pitve Napoleonov osobný lekár Francesco Antommarchi.
O skutočnej príčine Napoleonovej smrti sa diskutuje už desaťročia. Pred dvoma rokmi bola zavrhnutá teória o otrave arzénom, pretože v jeho vlasoch sa našli stopy tohto jedu. Francúzski vedci zistili, že arzén sa dostal do vlasov zvonka, napríklad zo strelných zbraní alebo uhoľného dymu.
