;) |
Zmes akcie, RPG a real-time stratégie oživená o historický podtón v oku lahodiacom grafickom kabátiku si dokáže získať srdiečko hráča už len svojou definíciou. Joan of Arc patrila medzi hry, na ktoré som sa tešil, čas strávený v spoločnosti tejto mladej devy sa však ukázal ako značne nevýhodná investícia.
Určite ste zažili situáciu, keď počasie svojou agresívnou náladou prekazilo vaše plány na strávenie času v kruhu svojich známych. Moje chmúrne myšlienky boli však náhle zahnané do kúta a spomienka na cédečko s Johankou mi vyrašila úsmev na ksichte. Ako som len mohol zabudnúť na zahranie? Ako som mohol zabudnúť na napísanie recenzie? Ako som to mohol spraviť? Veľmi jednoducho, ale to do slušnej recenzie určite nepatrí a čitateľov to ani nezaujíma. Takže som začal šťastím ceriť zúbky a pripravil si pri počítač balík chipsov, zelený čaj (zásoby sú zásoby, nikdy totiž neviete, či u hry nevytuhnete na dobu dlhšiu ako ste plánovali) a hor sa do hrania.
Nadšenie po hodinke hrania vystriedala teta nuda, ktorá bola po pár minutách nahradená rýchlym pádom hlavy do dosky stolu, pričom sila úderu bola tak obrovská, že prevrhla misku s chipsami. Tento mierny hluk ma dokonale prebudil, môj vstávací reflex (=vykopnúť pravou nohou aspoň do pol metrovej výšky) vyústil do nechceného kontaktu nohy a krabice zeleného čaju. Ta podivná tekutina sa začala rozlievať po koberci, ja som sa len podivne pozeral okolo seba so zalepenými očami a potrebný čas na zistenie situácie okolo seba bol asi až príliš dlhý. V hlave mi behalo viacero myšlienok a nedokázal som určiť prioritu ani jednej z nich. Do úzadia ustupovala klasika v podobe „Kto teraz uprace ten bordel?“ a „Vráti sa tá sporo odetá slečne zo sna?“ a vynorila sa mi dôležitejšia... „Čo to vôbec hrám za hru?“
;) | ;) | ;) | ;) |
Viem veľmi dobre, že niektorí čitatelia nemajú moc radi, ak opisujem hru bez toho, aby som o nej niečo povedal a potom sa vyhrážajú odchodom na konkurenčné weby, kde sa dozvedia zaručene zaujímavé informácie o ich obľúbenej hre. Dobre, musíte však aj vy uznať, že leto je vlastne už v plnom prúde a práve chudák redaktor musí trpieť a hrať hru, ktorá jemným hláskom nahovára o výbornom účinku spánku na ľudský organizmus. Ale aby som aj niečo o hre... plný názov hry znie... Wars & Warriors: Joan of Arc. Zaručene potrebná informácia.
Určite poznáte tú otrepanú story o varení psíčka a mačičky od Čapka (dúfam, že to napísal on, ak nie, tak ospravedľňte moje schopnosti, ale pamätať si stovky tých pánov je nad sily rozumného človeka... a hlavne, ak ich umelecké výplody stoja za malé teplé pivo), ktorú so železnou pravidelnosťou používa väčšina recenzentov. Nebudem predsa vystupovať z davu a spomeniem to aj ja. Takže, aby sme mali nutne nudnú pasáž za sebou: Spojenie RPG, akcie a stratégie s hisorickým pozadím v podobe Joan of Arc sa nepodaril a konečný produkt je nemastný neslaný. Bodka...nie, výkričník!
Akčnú časť hry predstavuje našu teenage hrdinku v hrubom a hlavne NEsexi brnení, takže sa mužské osadenstvo nemôže spoliehať ani na sex-appel hlavnej hrdinky, no po bližšom skúmaní grafiky (viď nižšie) to je len pre dobro veci. Copatá heroin navyše pripomína zozadu škaredého chlapca, takže ani nie je o čo stáť. Takže vidíme našu slečnu z pohľadu tretej osoby a klikáme ako besný psíkovia, ona švihá mečíkom, experience points nám rastú ako tá pleseň v tom igelitovom sáčku (malá poznámka pre môjho dobrého kamaráta M. – Honey, ten šunkový rožok, čo si si spravil na prelome roku som ti musel vyhodiť, začalo to podivne smrdieť.) a skúšame si rôzne kombá, no aj tak sa to neskôr celé zvrhne len v klikanie oboch myšítok – ľavé predstavuje normálny útok a pravé silnejší). Strelné zbrane zastupuje luk a kuša, pričom pri ich navolení sa kamera prepne do pohľadu z vlastných očí, čo je výhoda, lepšie sa totiž mieri.
RPG časť v sebe zahŕňa hrabanie skúseností, potom poskočíte o jeden level, vylepšíte si buď 4 základné (a jediné) vlastnosti (sila, obrana, obratnosť a vodcovstvo) alebo počet života, či výdrže. Výdrž je totiž dôležitá pri silnejšom útoku, kedy klesá. Občas má hráč možnosť vylepšiť si kombo alebo získať nové. Kombá sa vytvárajú klikaním vopred určenej kombinácie, ale ak mám byť úprimný, najlepšia taktika je klikať ako blázon a nepriatelia už nejako popadajú v smrteľných kŕčoch tvárou k zemi. Nechýba ani inventár a zopár zbraní. Občas (asi raz za misiu) nájdete jeden meč/luk/kušu na vyššom leveli ako práve máte, tak to vymeníte, aby ste mali v rukách lepšiu zbraň, občas natrafíte na amulet, ale väčšinou budete nosiť plný batoh žrádla (chlieb, ryba alebo jablko), čím si logicky doplníte zdravie alebo výdrž. Toť vsjo.
Strategické prvky som ani nepostrehol, ale po stlačení čarovnej klávesy F2 sa v neskorších fázach hry presuniete do strategického pohľadu a môžete poslať zhluk jednotiek na zhluk nepriateľských jednotiek a to je asi tak všetko. Stratégia hodná metálu a preto na ňu môžete hodiť bobka, väčšinu času strávite nudným rúbaním nudných nepriateľov.
A nakoniec tu máme historická časť.
 |
Všetky prvky sú do hry zakonponované tak trošku s horkastou príchuťou. Slovami klasika by sme mohli prehlásiť, RPG dobré, akcia dobrá, RTS dobrá, história...mnoo..., takže Joan of Arc je "pecka" pripomínajúca Diablo 2 v 3D v bojoch s početnými armádami. Nechcem brať nikomu ilúzie, ale nakoniec sa to celé zvrhne len v akčnú sekačku, aj keď to takto v texte znie dobre. Strategickú časť nemá zmysel rozoberať, takmer v hre nie je, RPG prvky sú jednoduchšie ako v klasickom klikfeste a akčná časť naráža na trošku divokú kameru a nudné súboje. Spracovanie je priemerné a vidina nádherného kráľovstva sa mi rozplynula pred očami ako jarný sneh a vidím pred sebou len železničnú stanicu plnú somrákov, čo mi ako super bejvák vôbec nepripadá.
GRAFIKA 4 / 10
Zo začiatku nič nenasvedčuje tomu, že by grafické spracovanie malo byť otrasné, okolitá krajinka sa dá zniesť, postavičky sú síce až prasácky nedetailné a pohybujú sa ako po obrne, no nevadí. Lenže prostredie je zúfalo monotónne, po celý čas hrania som behal stále po TOM ISTOM kraji a to si už zaslúži pekný flusanec do tváre Trevora Chana (stál napríklad za stratégiami Seven Kingdoms, Restaurant Empire, Hotel Giant). Postupne zistíte, že architektúra levelov je neuveriteľne jednoduchá a čo sa vám zo začiatku zdalo ako priestranstvo je vlastne chodba ohraničená neviditeľnými stenami, takže sa na kopček so 7% stúpaním do výšky jedného metra nevyškriabete. Sloboda ako v koncentráku, takže voľnosť pohybu môžeme hodiť za hlavu. Spracovanie vojačikov som už rozobral, je to neuveriteľne úbohé, málo detailov, málo textúr a to platí aj pre okolité objekty.
;) | ;) | ;) | ;) |
Aby to nebolo málo, Joan of Arc je nechutne hardwarovo náročná. Uznávam, že moje Athlon 2200+ s 512 MB RAMkou a Radeonom 9800 je už priemerný stroj, ale tak odflákanú optimalizáciu som dlho nevidel. Ak sa začalo bojovať a na scéne sa objavilo 20-30 vojakov, všetko to začalo nechutne sekať a Johanka sa zosypala po minúte sekaných bojov na zem sťa vrece zemiakov. Animácie postavičiek sú trhané, jednotlivé pohyby na seba príliš nenadväzujú, čo síce vyzerá smiešne, no aby ste si tento štýl humoru užili, musíte byť fanúšikom nemenovaného „zabávača“ Jožka P. alebo sado-masochisti, čo je vlastne to isté.
INTERFACE 4 / 10
Zo začiatku sa zdá byť ovládanie jednoduché, wasd slúži na pohyb navolenej postavy, tlačidlá myšky útočia, q je obrana a podobne, no vôbec mi nesadla kamera a ani po stiahnutí citlivosti myšky na minimum som nebol spokojný. Bolo to až príliš rýchle, čo mi spôsobovalo problémy pri bojoch s veľkým počtom vojakov, Johanku som nevidel, len množstvo nepriateľských vojakov, ak chcete použiť predmet, otvoriť truhlicu a pod., musíte stáť k predmetu čelom a blízko neho, inak máte smolu. Najviac však utrpela prehľadnosť a to sa pri akčných hrách (Joan of Arc je totiž LEN zúfalo nezaujímavá akčná hra) trestá kopancom do citlivých miest alebo nižším hodnotením… a ja sa kopať nikam nebudem.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Spočiatku som bol nadšený akčnosťou hry, no ako minúty hrania plynuli, stali sa boje nudnými, RPG prvky nič nezachraňujú, sú totiž minimálne, navyše máte k dispozícii len zopár predmetov. Pri súbojoch ide len o upižlanie mečom protivníka skôr ako to spraví on, na systém špeciálnych pohybov sa môžete vyprdnúť, nebudete ich používať, je ich totiž veľa a všetky vyzerajú takmer rovnako. Najväčšie zverstvá však boli súboje skupinky vojakov so samotnou Johankou. Masa zopár druhov vojakov (klasika, niekto má meč, niekto kopiu, niekto luk a niekto kušu) s rôznym levelom a ako najlepšia taktika sa ukázala u mňa klikanie (možno som aj vykúzlil nejaké to super kombo, ale som ho nevidel, takže neviem), predbežné dopĺňanie si života a raz nepriateľ padne a bude ich menej a možno sa z toho chaosu aj vysomárite. Môže za to umelá demencia protivníka, ale na to máme špeciálny odstavček.
Ubíjajúcu hrateľnosť a nudu nezastavilo nič. Možnosť zaujať príbehom sa nepodarilo, všetko sa odohráva na báze kratučkých rozhovorov s nulovým potenciálom a VŽDY ide len o to, dostať Johanku z bodu A do bodu B, ktorý je úplne náhodou na druhom konci mapy. Cestou všetko vymydliť (obsadiť mesto, poraziť nepriateľské hliadky) a potom už len tramtadadááá, objaví sa nápis Victory a čaká vás ďalšie napínavé dobrodružstvo. Napínavosť sa vzťahuje na divný pocit v žalúdku a nepríjemnú kyslú pachuť v ústnej dutine, ktorá je stále intenzívnejšia… veď to poznáte.
;) | ;) | ;) | ;) |
MULTIPLAYER
Nie je mi vôbec jasné, prečo sa podpora pre viac hráčov nedostala do hry, ale aspoň som nemusel multiplayer testovať, aj keď veľmi vážne pochybujem, že by sa našiel blázon ochotný „zabávať sa“ práve týmto štýlom.
ZVUKOVÉ EFEKTY 3 / 10
Počúvať kroky hlavnej postavičky, švihy mečom, nárazy na brnenie je síce zaujímavé a nedá sa na tom vymyslieť nič špeciálne, ale otrasný dabing (kvalitatívne) sa prehliadnúť nedá. Tak monotónne nehovorí ani ten ujo, ku ktorému som mal chodiť na prednášky a dialógy sa zrejme nahrávali na mikrofóny mobilného telefónu z prvej generácie. (Musím teraz upustiť nostalgickú slzičku nad mojim prvým mobilom Sony s rozmermi 5x15x3 cm so skutočne nekvalitným mikrofónom – v porovnaní s dnešnou mobilnou technikou).
HUDBA 3 / 10
Striedanie približne troch melódii pri bojoch ma bavilo úvodných 30 minút a potom som sa snažil súboje čo najskôr priviesť do víťazného konca, aby som tie neustále sa opakujúce smyčky nemusel počúvať. Znie to síce fajn, ale skúste počúvať niekoľko hodín tú istú pesničku a som si istý, že pri náznaku melódie tohto songu vám budú očká svietiť temne červeno.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
K dispozícii máme len 8 misií, pričom herná doba sa drží okolo 10 hodín, no predĺžiť si ju samozrejme môžeme výberom obtiažnosti. V každej misii však vykonávate tú istú činnosť, takže viac by hre prospela väčšia diferenciácia činností. Po dohraní vás však nič nenúti zahrať si hru znovu, nenájdete tu ani žiadnu arénu alebo niečo podobné, jednoducho dohráte ôsmu misiu a potom padla, da end, finito.
Inteligenciu majú protivníci skutočne reprezentatívnu.
 |
Vrcholom všetkého boli u mňa bossovia, ktorých pižláte skutočne dlho a neskutočne nudne, tým istým štýlom boja. Jednoducho zaútočíte, oni spadnú na zem, zdvihnú sa, zaútočia špeciálnym kombom, vy sa im vyhnete, boss chvíľu stojí a to je vaša príležitosť znovu zaútočiť. Po pár minutách (bossovia sa môžu aj uzdravovať) zábavy v štýle Kakaa sa objaví animácia boss vám utečie... a tá prašivá Johana ho nechá zdúchnuť!!! Tomu hovorím inovácia a odmena hráčovi za náročný boj!
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Wars & Warriors: Joan of Arc som vlastne v celej recenzii len hanil, no ona spĺňa predpoklady pre priemernú hru a to len preto, že za ňu vysolíte necelé tri stovky. Nová hra za 300, no nekúp to! Ide síce o nudnú záležitosť, hodinka hrania denne a čiastočne sa zabavíte, no na vážny produkt patriaci do vitrínky správneho hráča to určite nestačí. Je to akčná hra s mierne zatuchnutým RPG vánkom, ale v prichádzajúcom letnom suchu sa hodí aj to.
