Odveký boj človeka s infekciami dostal nové rozmery. Ožíva horúčka dengue, žltá horúčka, japonská encefalitída a ďalšie, ktoré ľudia mali kedysi pod kontrolou. Iné, ako západonílsky vírus, sa šíria na miesta, kde nikdy neboli. A niektoré, napríklad vírus Sabia, sa objavili u ľudí prvýkrát.
Hlavným podozrivým je klimatická zmena. Analýza viac ako 300 ľudských chorôb totiž ukázala, že celosvetové rozšírenie choroboplodných zárodkov je úzko spojené s podnebím.
Znovuzrodenie západonílskeho vírusu
Príkladom je rozšírenie západonílskeho vírusu cez územie Spojených štátov. Predtým, ako v roku 1999 napadol New York, predchádzalo mu trojtýždňové sucho. Poskytlo ideálne podmienky prenášačovi vírusu, Culex pipiens (komár piskľavý, vyskytuje sa aj u nás), ktorý sa liahne v organicky bohatých kaloch vo vysušených stokách. Svoje znovuzrodenie prežil tento vírus v 44 amerických štátoch a piatich provinciách Kanady počas sucha v roku 2002. Iné veľké epidémie, v Rumunsku a Izraeli, nasledovali tiež po období sucha.
S klímou sú spojené aj ďalšie početné epidémie. Hantavírus ožil v Amerike a Južnej Amerike po prudkých dažďoch, ktoré vystriedali sucho. Obdobia sucha totiž zabíjajú veľké množstvo sov a hadov, takže po dažďoch sa bleskovo množia hlodavce, ktoré ho prenášajú. Podobne lymská borelióza rozširuje v Severnej Amerike pole svojej pôsobnosti, pretože teplejšie zimy pomáhajú prežiť kliešťom, ktoré ju prenášajú. Výskyt vírusu Ross river v Austrálii, prenášaného komármi, je spojený s dažďom.
Epidémie budú pokračovať
"Tieto epidémie spôsobujú extrémne klimatické udalosti," povedal pre New Scientist Paul Epstein z Centra pre zdravie a globálne prostredie na Lekárskej fakulte Harvardskej univerzity v Bostone. Logicky preto s otepľovaním podnebia možno očakávať vyšší výskyt nových extrémnych javov.
Tím, ktorý vedie Jean-Francois Guegan na Ústave pre vývojový výskum v Montpellier vo Francúzsku, preštudoval informácie o 332 ľudských choroboplodných zárodkoch v 224 krajinách a zámorských územiach. Analýza, ktorá zahŕňa baktérie, vírusy, huby, hlísty a protozoa (jednobunkové organizmy podobné amébam), sa zaoberala príčinami výskytu v jednotlivých krajinách. Model berie do úvahy geografické charakteristiky (využívanie krajiny), demografické faktory (veľkosť a hustota ľudskej populácie) a HDP každej krajiny.
Ako najdôležitejšie ukazovatele výskytu jednotlivých choroboplodných zárodkov sa ukázali klíma a zemepisná šírka.
Ich najväčšia diverzita je v trópoch. Určujúcim klimatickým faktorom boli zvlášť zmeny v zrážkach, čo podporuje myšlienku, že striedanie suchých a vlhkých období sú pre prenos chorôb kľúčové.
Nárast leteckej dopravy, urbanizácie a intenzívneho poľnohospodárstva takisto zohráva dôležitú úlohu.
Horšie ako najtemnejšie predpovede?
Podľa Guegana sú teda socio-ekonomické ukazovatele a bohatstvo pri šírení infekcií dôležitým faktorom, napriek tomu je však presvedčený, že klíma je pre pochopenie tohto vývoja dôležitejšia.
Paul Ready, expert na hmyzie prenášače infekcií v Národnom historickom múzeu v Londýne, pre New Scientist povedal, že analýza je naozaj zaujímavým prehľadom rozšírenia chorôb v súčasnosti. Nepresvedčila ho však o spojitosti s klimatickou zmenou.
Naopak, Epstein považuje štúdiu za vynikajúcu.
"Ak to isté platí aj pre poľnohospodárskych škodcov a choroby dobytka," hovorí, "negatívne ekonomické dopady globálneho otepľovania by mohli byť vážnejšie ako tie najtemnejšie predpovede."
