AMERICKÍ, JAPONSKÍ A NEMECKÍ VEDCI DISKUTOVALI O PÁTRANÍ PO GENETICKÝCH ZÁKLADOCH TOHO, ČO ZAHŔŇAME POD POJEM ĽUDSKOSŤ, A ČO NÁM STÁLE UNIKÁ

Človek a šimpanz v zrkadle génov

Prvé hrubé výsledky porovnania ľudského a šimpanzieho genómu približne pred polrokom ukázali, že rozdiely sú takmer zanedbateľné.

Na pozadí sekvenovaných genómov človeka, myši a (zatiaľ iba nahrubo) šimpanza vedci pátrajú po genetických koreňoch ľudskosti.  FOTO - SCIENCE

Prvé hrubé výsledky porovnania ľudského a šimpanzieho genómu približne pred polrokom ukázali, že rozdiely sú takmer zanedbateľné. Vtedy to bola senzácia, teraz sa však ukazuje, že pravda je predsa len zložitejšia. Tie naozaj niekedy minimálne rozdiely v poradí "písmen" DNA, tvoriacich genóm, môžu byť významné. A tak vedci, ktorí sa pustili do vzrušujúceho pátrania po genetických základoch toho, čo zahŕňame pod pojem ľudskosť, majú stále o čom rozmýšľať.

V marci sa v Kalifornii zišli špičkoví bádatelia, aby si vymenili získané poznatky zo sekvenovania DNA šimpanzov. Výsledky stretnutia v Science zhrnuli jeho spoluorganizátori Maynard Olson z University of Washington a Ajit Varki z University of California v San Diegu.

Koniec ľudskej "splendid isolation"

Ako kedysi povedal anglický básnik Alexander Pope, "tým pravým cieľom ľudského skúmania je človek sám". Nečudo preto, že sa vedci porovnaním človeka a šimpanza usilujú zasadiť náš druh do kontextu.

Ako ľudia druhu Homo sapiens dnes naozaj nemáme na Zemi partnera. Pritom je to evolučne stále nová situácia. Veď ešte pred 30 000 rokmi žili okrem nás najmenej dva ďalšie ľudské druhy - neandertálci a v Ázii neskorí Homo erectus.

Výzorom, správaním i geneticky sa nám nik nepodobá viac ako dva druhy šimpanzov, učenlivý (Pan troglodytes) a bonobo (Pan paniscus). Odkedy sú po ľudskom genóme (súhrn genetickej informácie organizmu v jadre bunky) sekvenované i genómy myši (Mus musculus) a potkana (Rattus norvegicus), čo vhodne rozšírilo cicavčiu porovnávaciu základňu, možno genetický vzťah človek-šimpanz skúmať naozaj do hĺbky.

Tri kroky k poznaniu

Sympózium Sekvenovanie šimpanzieho genómu: čo sme sa dozvedeli? sa sústredilo na tri hlavné zdroje údajov. Po prvé, japonskými vedcami koordinovaný medzinárodný projekt verejných inštitúcií, zameraný na porovnanie šimpanzieho chromozómu 22 so zodpovedajúcim ľudským chromozómom 21. Po druhé, úsilie súkromného sektora sekvenovať väčšinu šimpanzích génov kódujúcich bielkoviny, čo koordinuje americká firma Celera Genomics. A po tretie, medzinárodný verejný projekt sekvenovania v hrubej verzii celého šimpanzieho genómu, ktorý vedie a financuje National Human Genome Research Institute, NHGRI (USA).

Tajomstvá šimpanzích génov

O šimpanzom chromozóme 22 hovoril Jošijuki Sakaki z RIKEN Genomics Sciences Center v Jokohame (Japonsko). Celkovou organizáciou sa takmer zhoduje s ľudským náprotivkom. Oba druhy sa v nahrádzaní jednotlivých "písmen" DNA líšia iba o 1,44 percenta. Na druhej strane sa však líšia desaťtisícmi ich výpadkov alebo vsunutí. Názornou ilustráciou je zdvojený úsek 200 000 "písmen" DNA špecifický pre človeka.

Sekvencie DNA človeka a šimpanza sa líšia najmä aktivitami množstva kópií úsekov DNA popresúvaných spôsobom, ktorý pripomína retrovírusy, na rôzne miesta genómu.

O výskume koordinovanom Celerou hovoril Andy Clark z Cornell University (USA). Prírodný výber v ľudskej línii posilnil najmä gény bielkovín, ktoré sa podieľajú na látkovej výmene, a prekvapujúco menej tie, ktoré kódujú vývoj nervovej sústavy. Ako všetky druhy, aj človeka zjavne najviac utvárajú strava a patogény.

Prírodný výber ďalej uprednostnil ľudské gény bielkovín súvisiacich so sluchom.

Potvrdil to aj Evan Eichler z Case Western Reserve University (USA) na základe celej šimpanzej sekvencie NHGRI. Zdôraznil, že v porovaní s ľudským vypadlo zo šimpanzieho genómu veľa génov, ktoré súvisia s imunitou a zápalovými procesmi.

Rozdiely v imunite a čuchu

Šimpanzí genóm obsahuje mnoho kópií sekvencie istého retrovírusu, ktorá v ľudskom chýba. Majú ju aj gorily a opice Starého sveta - ľudia, orangutany a gibony nie. Základným faktorom evolúcie primátov zjavne bolo množenie rôznych mobilných prvkov genómu.

Robert Waterston z University of Washington poukázal, vychádzajúc zo sekvencie NHGRI, na rýchlu evolúciu šimpanzích imunitných génov, ktoré kódujú enzýmy štiepiace bielkoviny. Svante Pääbo z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku (Nemecko) zasa na fakt, že ľudoopy stratili mnoho génov súvisiacich s čuchom. Zvlášť rýchlo to prebehlo v ľudskej línii, čo azda súvisí so zvýšením poznávacej kapacity a dvojnohosťou - oboje znížilo závislosť od ostrého vnímania pachov. Pääbo tiež zdôraznil skoršie výsledky svojej skupiny týkajúce sa ľudského génu FOXP2, ktorého bielkovinový produkt zohráva veľkú úlohu v článkovanej reči. Prírodný výber tento gén počas nedávnej ľudskej evolúcie silne uprednostňoval.

Desiatky rokov práce

Pascal Gagneux zo San Diego Zoological Society (USA) zhrnul dôkazy založené na desaťročiach terénnej a laboratórnej práce, ktoré dokazujú, že šimpanzy sú našimi najbližšími príbuznými v živočíšnej ríši. Tecuo Macuzawa z Kyoto University opísal svoje celoživotné výskumy šimpanzov v divočine západnej Afriky i v zajatí, vrátane ich ovládania nástrojov a kultúrneho prenosu týchto schopností v rámci šimpanzích skupín. Pobavenie vzbudilo, keď ukázal, ako šimpanzy v jeho laboratóriu zvládajú niektoré interaktívne úlohy na počítačovom monitore rýchlejšie a spoľahlivejšie ako doktorandi.

Dozvieme sa, čo sme?

Hlavným cieľom skúmania genetiky šimpanzov je poznať korene ľudského rodu. Genetika šimpanzov je však iba jednou časťou vedeckého postupu. Druhou je výskum ich správania a treťou hľadanie a analýza fosílií zástupcov evolučnej línie, ktorá viedla k ľuďom. To všetko treba spojiť do zmysluplného celku. Inak sotva pokročíme v riešení problému, ktorý začiatkom 50-tych rokov minulého storočia sformuloval francúzsky spisovateľ Vercors: "Všetky naše nešťastia pochádzajú z toho, že ľudia nevedia, čo sú, a nemôžu sa dohodnúť o tom, čím chcú byť."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  2. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  3. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  6. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 11 928
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 533
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 495
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 333
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 989
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 763
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 478
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 263
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 516
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 033

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom niekto meria dusičnany v zelenine a ovocí.

KULTÚRA

Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.

KULTÚRA

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.