Berlín 20. júla (TASR) - Tridsaťpäť rokov po pristátí prvého človeka na Mesiaci sa táto obežnica Zeme opäť stáva objektom záujmu. No zatiaľ čo vtedy to boli preteky medzi Sovietskym zväzom a USA, pribudli tentoraz Číňania, Európania, Indovia a Japonci.
Kedy presne položí ďalší človek nohu na Mesiac, sa zatiaľ nevie, no malo by to byť v najbližších 15-20 rokoch. Američania sa tam chcú vrátiť v rokoch 2015-20. Mesiac však mienia využiť najmä ako odrazový mostík pre rozsiahlejšie misie na Mars a potvrdiť tak svoje vedúce postavenie v kozmonautike. Myslia dokonca aj na využitie toho, čo zostalo na Mesiaci po predchádzajúcich výpravách lodí Apollo medzi júlom 1969 a decembrom 1972 - poltucet stupňov rakiet, tri elektrické terénne vozidlá a jeden teleskop.
Rusi v súčasnosti nemajú oficiálny program výskumu Mesiaca, ale ak budú mať dosť peňazí, už v druhom desaťročí 21. storočia by sa chceli zbaviť večnej traumy zaostávania za USA v tomto smere. Po triumfoch s vypustením Sputnika 1 (1957) a lete Jurija Gagarina (1961) sa šnúra sovietskych úspechov v kozmonautike pretrhla. Program Apollo Rusov tak šokoval, že Kremeľ sa bál priznať, že neuvažuje o letoch človeka na Mesiac. Tentoraz to chcú skúsiť so superloďou Clipper, ktorá má byť dokončená asi o šesť rokov.
Čína vyslala v októbri 2003 do vesmíru svojho prvého taikonauta a teraz mieri aj na Mesiac. Jeho dobývanie je rozplánované na tri fázy. Už v roku 2007 majú k Mesiacu letieť automatické stanice, ktoré ho zmapujú. Potom bude nasledovať automatický pristávací modul a až nakoniec Peking rozhodne o vyslaní ľudskej posádky.
Európa sa zaujíma o Mesiac v rámci strategického programu Aurora schváleného v roku 2001 Európskou vesmírnou organizáciou (ESA). Program siaha až do roku 2035 a jeho hlavným cieľom je realizácia výskumu slnečnej sústavy loďami s ľudskou posádkou a bez nej. Najdôležitejšími výskumnými objektmi sú Mesiac, Mars a asteroidy.
India chce vyslať automatickú sondu na obežnú dráhu Mesiaca už o dva roky. Krajina vážne rozmýšľa aj o pilotovanej misii v polovici druhého desaťročia. Japonsko chce sondami Lunar-A a Selene nadviazať na výsledky programu Apollo a sústrediť sa na otázky o vnútri a vzniku Mesiaca.
