Severoameričania si môžu vydýchnuť. Aspoň podľa jednej zaujímavej štúdie nie sú ekologickými vývrheľmi. Štúdia vychádza z porovnania spotreby biologických zdrojov na jednotlivých územiach a ich prvotnej produkcie prostredníctvom fotosyntézy. Napísal o nej New Scientist.
Vedúci štúdie, Marc Imhoff z NASA Goddard Space Flight Center v Marylande, hovorí, že ukazuje "nerovnaké odtlačky spotreby ľudí" na Zemi. Američania sa umiestnili ďaleko za Európanmi a Ázijcami.
Predchádzajúce výskumy sa zaoberali ekologickými "odtlačkami" národov iba podľa množstva spotrebovaných zdrojov. Iné zisťovali celkovú produktivitu ekosystémov Zeme len meraním prvotnej produkcie, teda rastlinnej hmoty, vyprodukovanej za pomoci fotosyntézy a svetla. Doteraz však nik neskúmal kombináciu týchto ukazovateľov v detailnom regionálnom rozlíšení.
Imhoff najprv zmapoval prvotnú produkciu zemských ekosystémov s použitím satelitných záznamov vegetácie. Odhadol biologickú produkciu na 57 miliárd ton uhlíka ročne. Potom zmeral spotrebu ľudí na Zemi a došiel k číslu asi 11,5 miliardy ton uhlíka ročne; tri štvrtiny uvedeného množstva sa spotrebujú na výrobu jedla a spaľovanie dreva. To sú takmer dve tony uhlíka na každého obyvateľa Zeme, čo znamená, že približne pätinu vyprodukovaného uhlíka spotrebujú ľudia.
"To je významná úroveň spotreby na jeden druh," komentoval údaje o spotrebe uhlíka Imhoff.
Potom vytvoril detailnú mapu porovnávajúcu množstvo zdrojov a mieru spotreby pre celý svet. Ako sa predpokladalo, bohatí ľudia spotrebúvajú najviac biologických zdrojov. Zaujímavejšie je však porovnanie spotreby s domácou biologickou produkciou. Riedko osídlené oblasti spotrebujú menej ako jedno percento produktivity svojej zeme, zatiaľ čo veľké urbanizovamé oblasti spotrebujú až niekoľko stonásobne viac, ako vyprodukujú.
Väčšie oblasti ukazujú miernejšie trendy, pričom najlepšie sa darí Južnej Amerike a Afrike. Vďaka tropickým dažďovým lesom je ich pomerná spotreba len 6-12 percent. Na druhom konci spektra je husto osídlená západná Európa (72 %), východná Ázia (63 %) a južná Ázia (80 %), kde je málo prirodzenej vegetácie a obrovská spotreba jedla.
Na porovnanie, v Severnej Amerike fotosyntéza vyprodukuje 6,7 miliardy ton uhlíka ročne, teda deväťkrát viac ako v západnej Európe. Jej obyvatelia však spotrebujú 1,6 miliardy ton uhlíka, teda trikrát viac ako Európania. Severoameričania tak skonzumujú iba 24 percent svojej primárnej produkcie, a to sa približuje svetovému priemeru. (der)
