Poznatky dvojice amerických bádateliek ukazujú, že dlhodobé spolužitie troch generácií je naozaj až znakom Homo sapiens.
Sivá je dobrá, ale odkedy?
Rachel Caspariová z University of Michigan a Sang-Hee Leeová z University of California v Riverside o tom napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition. Vyšli zo všeobecnej úvahy o dôležitosti tretej generácie v rozvoji moderného ľudského spoločenstva.
Kedy sa však dlhodobé spolužitie troch generácií ľudí objavilo? Vyskytli sa názory, založené na veľkosti mozgu a postavy, že to bolo už pri druhoch H. ergaster/H. erectus pred približne dvoma miliónmi rokov, krátko po vzniku samotného ľudského rodu. Vekové štatistiky fosílií z významných paleoantropologických lokalít však vypovedali o inom.
Caspariová s Leeovou preto systematicky skúmali veľkú vzorku fosílnych pozostatkov 768 jedincov. Predovšetkým to boli zvyšky chrupu, ktorého opotrebovanie je dobrou mierou veku. Patrili neskorším australopitekom, predchodcom vlastného ľudského rodu, ďalej jeho prvým zástupcom, potom neandertálcom a napokon prvým príslušníkom H. sapiens v Európe.
Po analýze dospeli bádateľky k dvom hlavným záverom.
Keď starší prečíslili mladších
Po prvé, od australopitekov k H. sapiens sa neprestajne zvyšoval stredný vek ľudských skupín. Prežívalo čoraz viac starších ľudí. Po druhé, najvýraznejší skok v tomto vývoji nastal s príchodom H. sapiens. V rámci evolúcie človeka tak prvý raz počet starších dospelých v skupine prevýšil počet mladších dospelých. Zjavne sa tým zvýšila ich sociálna komplexnosť, čo - ako ukázal ďalší vývoj - prospelo kultúrnej evolúcii a celkovému úspechu H. sapiens ako druhu.
Dlhší vek žien súvisí s menopauzou. Po nej strávia približne tretinu života v stave, keď už nemôžu mať deti. To je u živočíchov unikátne (jestvuje iba zopár zatiaľ nepotvrdených výnimiek). Aj šimpanzice rodia prakticky až do smrti.
Menopauza má však veľký význam. Žena síce privedie na svet menej vlastných potomkov, uvoľní si však ruky na starostlivosť o vnúčatá a na upevňovanie sociálnej súdržnosti skupiny. Tak môže šíriť vlastné gény lepšie ako rodením vlastných detí.
Vyšší vek, rizikové tehotenstvo
Okrem toho tehotenstvo je s rastúcim vekom matky čoraz rizikovejšie, nielen pre ňu, ale aj pre dieťa. A aj keď sa dieťa narodí zdravé, v ekonomike lovcov-zberačov bolo mimoriadne dôležité, aby sa matka (a samozrejme tiež otec) dožila jeho dospelosti a dovtedy mu poskytovala podporu, čo pri starších rodičoch nie je zaručené. Ak stará matka pomohla dcére so zháňaním obživy pre vnúčatá a so starostlivosťou o ne, bolo to z hľadiska šírenia jej génov výhodnejšie.
Pred vynálezom písma navyše nejestvovali okrem ústnej tradície iné možnosti uchovávania a prenosu informácií, a v tom zohrali obrovskú úlohu tiež starí rodičia. Hoci dnes je to po informačnej stránke iné, súčasné spoločenské problémy v nezanedbateľnej miere vyplývajú aj z narušeného spolužitia troch generácií. Azda by sme sa mali trochu obzrieť.
