SME
Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky

Depresívni ľudia majú viac nervových buniek v súčasti mozgu, talame

Americkí vedci urobili krôčik k pochopeniu choroby 21. storočia, depresie. Zistili, že depresívni ľudia majú viac nervových buniek v časti mozgu, ktorá kontroluje emócie. Výsledky tímu z University of Texas, Southwestern Medical Center v Dallase tak ...


Ingmar Bergman sa nemôže pozerať na svoje filmy, pretože z nich má depresiu. Je to problém pokročilého veku alebo skôr tvorivej nátury svetoznámeho režiséra? FOTO - ARCHÍV



Americkí vedci urobili krôčik k pochopeniu choroby 21. storočia, depresie. Zistili, že depresívni ľudia majú viac nervových buniek v časti mozgu, ktorá kontroluje emócie. Výsledky tímu z University of Texas, Southwestern Medical Center v Dallase tak prvý raz potvrdili súvislosť psychiatrického ochorenia s množstvom nervových buniek v mozgu. Článok dalaských vedcov zverejnil odborný časopis American Journal of Psychiatry.

Zrátali nervové bunky

Vedci zrátali nervové bunky v jednej časti mozgu zomrelých pacientov s ťažkou depresívnou poruchou. Pomohol im v tom špeciálny počítačový zobrazovací systém. Ukázalo sa, že depresívni ľudia mali v priemere o 31 percent viac nervových buniek v dôležitej časti mozgu, talame. Ide o súčasť limbického systému, ktorý patrí k evolučne najstarším mozgovým štruktúram.

Vedci talamus považujú za hlavného "manažéra" a vstupnú bránu do mozgovej kôry. Táto časť mozgu kontroluje všetky dôležité funkcie vrátane zraku, reči, pohybu, myslenia a pamäti. Takmer všetky vnemy, ktoré sa dostanú do mozgovej kôry, prejdú najskôr talamom.

Nepochopiteľné depresie?

Talamus samozrejme obsahuje aj množstvo buniek, ktoré s emóciami nesúvisia, a tieto časti mali depresivní pacienti úplne v poriadku. Počet mozgových buniek bol vyšší len v oblasti zodpovednej za emócie. To podporuje hypotézu, že depresia je spojená práve s abnormalitami v "emotívnej časti" talamu.

"Ľudia často nerozumejú tomu, prečo sa mentálne chorí správajú odlišne," povedal Dwight German, profesor psychiatrie z texaskej univerzity. "Podľa rozšíreného názoru majú slabú vôľu, prípadne sú poškodení nejakým nepochopiteľným spôsobom. Treba si však uvedomiť, že sa správajú inak preto, že majú iné mozgy. Depresia je emočné ochorenie. Logicky teda bude zmenená časť mozgu regulujúca emócie."

Štyri skupiny mozgov

Dallaskí vedci v štúdii rozdelili mozgy zomrelých ľudí do štyroch skupín. V prvej boli pacienti s ťažkou depresiou, v druhej s bipolárnou poruchou, v tretej so schizofréniou; v kontrolnej skupine boli mozgy ľudí bez mentálnych porúch.

Ťažkú depresiu charakterizuje dlhodobá zlá nálada a nedostatok záujmu alebo potešenia z bežných činností. Bipolárna porucha je charakteristická záchvatmi veľkej radosti, po ktorých nasleduje veľký smútok. Schizofrénia často ústi do halucinácií a klamlivých vnemov bez väzby na realitu.

Vedci zistili, že počet nervových buniek v "emotívnej" časti talamu jedincov postihnutých ťažkou depresiou bol vyšší v porovnaní s normálom od 27 do 36 percent. Depresívni ľudia mali tiež celkovo zväčšenú túto oblasť talamu, v priemere o 16 percent. Zvyčajný počet nervových buniek mali všetci ostatní ľudia, vrátane pacientov s bipolárnou chorobou a schizofréniou.

Výskumníci tiež zisťovali, aký účinok na množstvo nervových buniek v talame majú antidepresíva. Nenašli rozdiel medzi pacientmi, ktorí tieto rozšírené lieky užívali, a medzi neliečenými.


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Vyše 50 prokurátorov vystúpilo proti Žilinkovi v auguste.


4 h
Týždeň Petra Schutza

Príčinou rastu cien je šprint za uhlíkovou neutralitou.


23. sep
Richard Sulík.

O rozpočtovej zodpovednosti a reformách s ministrom hospodárstva.


a 1 ďalší 17. sep

Neprehliadnite tiež

Severoatlantické dýzové prúdenie.

Polárny prúd spôsobuje aj záplavy.


1 h

Naše chápanie evolúcie sa neustále vyvíja.


3 h

Musíme si pestovať aktívnu nádej, radí psychologička.


5 h

Nové podcastové správy z vedy.


a 2 ďalší 9 h
Skryť Zatvoriť reklamu