Berlín 10. júla (TASR) - Archeológovia boli celé roky presvedčení, že umelcami sú len ľudia moderného typu a naši neandertálski bratranci boli len hrubiánskymi lovcami a bojovníkmi.
Najnovšia analýza pravekých kostí z Nemecka - z jaskyne neďaleko Ulmu - však možno dokazuje, že umenie poznali aj neandertálci, píše odborný časopis Nature.
Prvými náznakmi umeleckého citu sú z kosti vyrezávané plastiky, ktoré sa našli na mnohých miestach po celej Európe. Najstaršie nálezy sa datujú do obdobia 30.000-40.000 rokov.
Vznikli teda v čase, keď sa ľudia moderného typu dostali z Afriky do Európy a stretli sa s populáciou neadertálcov, ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou vykynožili.
Predmetom sporu medzi vedcami je však teraz jaskyňa Vogelherd, kde sa našli pozostatky človeka moderného typu ešte v roku 1931 - a s nimi desiatky figúrok a kamenných nástrojov.
Nikto však zatiaľ nedokázal, že kostrové pozostatky a figúrky sú z toho istého obdobia. Podľa najnovšej rádiokarbónovej analýzy sú kosti ľudí pochovaných v jaskyni staré len 5000 rokov, čo absolútne nekorešponduje s typom kamenných nástrojov a plastík, nájdených na tom istom mieste.
Boli teda prvými umelcami už neandertálci?, pýta sa magazín Nature, ale odpoveď na túto otázku zatiaľ nevie dať nikto.
