Paríž 23. novembra (TASR) - Niektoré hviezdy strednej veľkosti, ktoré produkujú slabý stelárny vietor, ale v porovnaní s ním majú silné magnetické pole, obklopuje žiariaci plynný prstenec. Tieto teoretické predpovede potvrdila séria pozorovaní v ultrafialovom a viditeľnom svetle, ako aj s röntgenovými a gama lúčmi, píše Thierry Montmerle z francúzskeho Service d'Astrophysique du Commissariat a l'Energie Atomique v americkom časopis Science.
Vo vesmíre existujú relatívne pokojné hviezdy strednej veľkosti, niekoľkokrát ťažšie ako naše Slnko, ktoré disponujú silným, dipólovým magnetickým poľom. Pôvod tohto poľa nie je zatiaľ známy. Možno ide o medzihviezdne magnetické polia, ktoré hviezda zachytila počas svojho zrodu.
Slabý prúd častíc hviezdy nie je na niektorých miestach schopný uniknúť pôsobeniu magnetického poľa. Týmto spôsobom vznikne anuloidová magnetosféra podobná zemskej. Nabité častice stelárneho vetra putujú pozdĺž siločiar magnetického poľa, až kým sa nestretnú na rovníku. Výsledkom stretávania sa častíc je oblak plynov s teplotou niekoľko miliónov stupňov Celzia, ktorý vysiela röntgenové lúče.
Priemer takéhoto anuloidu môže byť asi 40-krát väčší ako Slnko. Ak hviezda rotuje, horúci anuloid sa točí spolu s ňou ako rozžiarený kolotoč.
O tom, čo sa deje s plynom uväznenom v anuloide, existuje viacero teórií. Podľa jednej hypotézy je horúci plyn vyvrhovaný smerom von na magnetickom rovníku hviezdy. Montmerle si naopak myslí, že plyn časom vychladne, klesne späť k hviezde a stane sa zdrojom stelárneho vetra.
Práve túto teóriu podporili pozorovania družice International Ultraviolett Explorer. Toto observatórium objavilo absorpčné čiary v spektre jednej hviezdy, ktoré dokazujú, že chladnejšie plynné oblaky vo vnútri anuloidu bránia žiareniu hviezdy.
