SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Fyzikom sa podarilo zložiť rozpadnutú svetelnú vlnu

Brusel 23. novembra (TASR) - Vedcom zo Slobodnej univerzity v Bruseli sa podarilo v kábli zo sklených vlákien vyrobiť úkaz, ktorý už v roku 1953 simuloval ...

Brusel 23. novembra (TASR) - Vedcom zo Slobodnej univerzity v Bruseli sa podarilo v kábli zo sklených vlákien vyrobiť úkaz, ktorý už v roku 1953 simuloval na počítači taliansky fyzik Enrico Fermi. Išlo o opätovné zloženie svetelnej vlny, ktorá sa predtým rozpadla na niekoľko samostatných častí. Informoval o tom časopis Nature.

Spolu s matematikmi Johnom Pastom a Stanislawom Ulamom simuloval Fermi kmitanie lana. Každý kmitaniaschopný objekt môže zaujať nekonečne veľa tvarov kmitania. Najjednoduchšia forma lana pevne uchyteného na obidvoch koncoch je sínusoida. Okrem koncov lana je pri sínusoide v pokoji aj jeho stredná časť, pred ňou a za ňou sa striedavo nachádzajú vrchol a dol vlny.

SkryťVypnúť reklamu

V počítačovej simulácii sa lano skladalo zo 64 častí, ktoré držali pokope nelineárne sily. Fermi čakal, že tento systém sa postupom času "termalizuje", to znamená, že jednoduchý základný kmit postupne odovzdá energiu všetkým ostatným tvarom kmitania. Lano malo teda po určitom čase prejsť do chaotického stavu interferencie zo všetkých možných tvarov kmitania.

Spočiatku sa všetko vyvíjalo podľa tejto teórie. No už za relatívne krátky čas sa lano vrátilo do svojho počiatočného stavu kmitania. Bolo to rovnako prekvapujúce, ako keby sa tepelná energia z jedného konca zahriateho kusa železa najprv rovnomerne rozložila po celom telese, ale potom by sa vrátila do pôvodného konca a zvyšok železa by opäť ochladol.

V 60. rokoch sa potom teoreticky vypočítalo, že Fermim predpovedaný fenomén návratu do východiskového stavu by mal skutočne existovať. Belgickému fyzikovi G. Van Simaeysovi sa prvýkrát podarilo dokázať tento fenomén experimentálne na optickom systéme.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Švédsky genetik Svante Pääbo získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022.

Laureátom je švédsky genetik a evolučný biológ.


a 1 ďalší 14 h
Humberto Campins je členom misie OSIRIS-REx.

Rozhovor s Humbertom Campinsom.


15 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 1. okt

Premiérové vydanie rozšírenej rozhovorovej verzie podcastu Zoom.


a 2 ďalší 1. okt

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  3. Dôležitosť duševnej pohody
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  2. Dôležitosť duševnej pohody
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  5. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 160
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 997
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 924
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 849
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 554
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 080
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 928
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 463
SkryťZatvoriť reklamu