Brusel 23. novembra (TASR) - Vedcom zo Slobodnej univerzity v Bruseli sa podarilo v kábli zo sklených vlákien vyrobiť úkaz, ktorý už v roku 1953 simuloval na počítači taliansky fyzik Enrico Fermi. Išlo o opätovné zloženie svetelnej vlny, ktorá sa predtým rozpadla na niekoľko samostatných častí. Informoval o tom časopis Nature.
Spolu s matematikmi Johnom Pastom a Stanislawom Ulamom simuloval Fermi kmitanie lana. Každý kmitaniaschopný objekt môže zaujať nekonečne veľa tvarov kmitania. Najjednoduchšia forma lana pevne uchyteného na obidvoch koncoch je sínusoida. Okrem koncov lana je pri sínusoide v pokoji aj jeho stredná časť, pred ňou a za ňou sa striedavo nachádzajú vrchol a dol vlny.
V počítačovej simulácii sa lano skladalo zo 64 častí, ktoré držali pokope nelineárne sily. Fermi čakal, že tento systém sa postupom času "termalizuje", to znamená, že jednoduchý základný kmit postupne odovzdá energiu všetkým ostatným tvarom kmitania. Lano malo teda po určitom čase prejsť do chaotického stavu interferencie zo všetkých možných tvarov kmitania.
Spočiatku sa všetko vyvíjalo podľa tejto teórie. No už za relatívne krátky čas sa lano vrátilo do svojho počiatočného stavu kmitania. Bolo to rovnako prekvapujúce, ako keby sa tepelná energia z jedného konca zahriateho kusa železa najprv rovnomerne rozložila po celom telese, ale potom by sa vrátila do pôvodného konca a zvyšok železa by opäť ochladol.
V 60. rokoch sa potom teoreticky vypočítalo, že Fermim predpovedaný fenomén návratu do východiskového stavu by mal skutočne existovať. Belgickému fyzikovi G. Van Simaeysovi sa prvýkrát podarilo dokázať tento fenomén experimentálne na optickom systéme.
