Počiatky existencie rastlín na našej planéte sa dnes kladú do prvohorného útvaru silúr (pred 443-417 miliónmi rokov). Nie je však vylúčené, že to bolo už v predchádzajúcom útvare, ordoviku (pred 490-443 miliónmi rokov). Fosílie listov v pravom zmysle slova sú však známe až z útvaru, ktorý nasledoval po silúre, devónu (pred 417-354 miliónmi rokov).
Štyria britskí bádatelia teraz predložili dôkazy, že hybnou silou evolúcie listov bol podľa všetkého výrazný pokles obsahu oxidu uhličitého v zemskej atmosfére počas prvohôr.
Tím Davida Beerlinga z University of Sheffield skúmal, prečo sa listy oneskorili za evolúciou génového základu listových fotosyntetických štruktúr asi o 20 miliónov rokov. Ako Beerling s kolegami oznámil v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA, dospeli k záveru, že skoršiemu objaveniu sa listov bránil veľmi vysoký obsah oxidu uhličitého v ovzduší.
Rastliny pohlcujú oxid uhličitý, látku umožňujúcu fotosyntézu, cez póry v listoch, takzvané prieduchy. Prieduchmi uniká aj vodná para (ochladzovací efekt). V čase, keď sa vyvinuli prvé suchozemské rastliny, v atmosfére bolo veľa oxidu uhličitého, preto rastliny vystačili s pomerne malým počtom prieduchov.
Na druhej strane však tento malý počet obmedzoval ochladzovanie rastliny; listy s veľkou čepeľou, ktoré pohlcujú množstvo slnečnej energie, by vtedy spôsobovali smrteľne nebezpečné prehriatie rastliny. Keď obsah oxidu uhličitého klesal, rastliny na to museli reagovať evolúciou vyššieho počtu prieduchov, čo vyvinulo dostatočné chladenie, aby sa mohli objaviť veľké listy.
Toľko aspoň hovorili teoretické úvahy. Beerling s kolegami sa ich rozhodli otestovať meraním listov 300 fosílnych prvohorných rastlín, ktoré sa zachovali vo veľkých európskych zbierkach. Ukázalo sa, že s klesajúcim obsahom vzdušného oxidu uhličitého v rozpätí pred 380-340 miliónmi rokov sa priemerná veľkosť listu zväčšila zhruba 25-krát. V prípade dvoch rastlinných druhov sa súčasne podarilo doložiť, že tento prudký vzrast veľkosti listov nastal súbežne s osemnásobným zvýšením hustoty prieduchov na ich čepeli.
Pokles oxidu uhličitého teda naozaj odstránil hlavnú prekážku evolúcie listov. (urb)