SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Kultúrna rehabilitácia neandertálcov na obzore

Vedci spochybnili poslednú jednoznačnú väzbu anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens v Európe na aurignacienske artefakty. Buď nie je niečo v poriadku s datovaním, alebo bude treba tieto už vcelku vyspelé artefakty, dosiaľ spájané so skorou kultúrou


Jedna z najstarších známych ukážok svetového figuratívneho umenia - kôň z Vogelherdu.



Vedci spochybnili poslednú jednoznačnú väzbu anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens v Európe na aurignacienske artefakty. Buď nie je niečo v poriadku s datovaním, alebo bude treba tieto už vcelku vyspelé artefakty, dosiaľ spájané so skorou kultúrou nášho druhu, pripísať našim európskym predchodcom - neandertálcom.

Kto bol vlastne lepší?

Kamenné nástroje s dlhými čepeľami a zložitejšie ozdoby z aurignacienu (podľa osady Aurignac vo francúzskych Pyrenejách) sa spájali s príchodom Homo sapiens (čiže kromaňoncov, podľa náleziska v skalnom úkryte Cro-Magnon vo Francúzsku) z Afriky cez Blízky východ do Európy, počínajúc dobou pred asi 50 000 rokmi. Aurignacien, ktorý vyvrcholil pred 36 000-30 000 rokmi, nahradil hrubšie kamenné nástroje mousteriénu (podľa francúzskej jaskyne Le Moustier), spájané s pôvodnými Európanmi - neandertálcami.

Kým H. sapiens väčšina bádateľov priznáva schopnosť abstraktného myslenia a článkovanej reči so syntaxou, neandertálci boli považovaní za akési kultúrne stojaté vody. Nanajvýš sa uznávalo, že dokázali kromaňoncov imitovať, keďže sa s nimi počas niekoľkotisícročného spoločného pobytu na prakticky rovnakom teritóriu veľmi pravdepodobne stýkali (hoci tu jestvujú iba náznaky od genocídy pôvodných Európanov novopríchodzími, až po obchodovanie).

Z toho pochádza názor, že variant aurignacienu, chatelperronien (takisto podľa rovnomennej francúzskej lokality) je vlastne neandertálska kultúra, či už vznikla jednoduchou imitáciou kromaňoncov, alebo ju príklad kromaňoncov iba inšpiroval a neandertálci si ju vyvinuli samostatne.

Posledná rana z jaskyne Vogelherd

Problémom však je, že postupom času ubúdali doklady jednoznačnej súvislosti kostrových pozostatkov H. sapiens a artefaktov aurignacienu. V roku 2002 došlo k takémuto prehodnoteniu aj v klasickom prípade - na lokalite Cro-Magnon. Zdokonalené datovanie ukázalo, že tamojšie kosti H. sapiens majú iba asi 27 až 28 tisíc rokov a patria do nasledujúceho kultúrneho stupňa, gravettienu. Aurignacienské artefakty na tejto lokalite sú oveľa staršie. Ani príklad českej lokality Mladeč asi neobstojí, lebo na datovanie tamojších zložitých vápencových ložísk sa nedá spoľahnúť. Súvislosť kromaňoncov a aurignacienu sa tak vytrácala.

Takpovediac poslednú ranu jej teraz zasadila správa Nicholasa Conarda z Universität Tübingen, Pietera Grootesa z Universität Kiel (obe inštitúcie sú v Nemecku) a Freda Smitha z Loylola University v Chicagu (USA) v najnovšom čísle časopisu Nature.

Jaskyňa Vogelherd neďaleko mesta Stetten v pohorí Švábska Jura (juhozápadné Nemecko), kde pôvodné vykopávky prebehli v roku 1931, dlho zostávala najlepším dokladom vyššie spomenutej súvislosti aurignacienu a H. sapiens. Conard s kolegami vybrali päť kostí H. sapiens z rôznych vrstiev vo Vogelherde a zopakovali datovanie novými metódami. Ukázalo sa, že sú prekvapujúco mladé a pochádzajú z holocénu, teda z doby po skončení poslednej doby ľadovej pred asi 13 000 rokmi. V jaskyni boli títo H. sapiens pochovaní neskôr. Artefakty aurignacienu a s nimi súvisiace zvieracie kosti vo Vogelherde sú oveľa staršie. Kto ich teda zhotovil?

Momentálne to vyzerá tak, že skôr pôvodní Európania, teda neandertálci. Aurignacien (a chatelperronien) je možno ich kultúrny stupeň. Hoci nálezov je na kategorické závery stále málo. H. sapiens by patrili až artefakty gravettienu. Neandertálci tak azda vytvorili aj niektoré najstaršie známe ukážky figuratívneho umenia vôbec, ktoré sa našli vo Vogelherde.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Po kedysi dominantnej záchranke Falck získala v tendri z roku 2019 najviac pozemných staníc záchranka LSE - Life Star Emergency.

Inšpektorát práce jej udelil pokutu 23-tisíc eur.


1 h
Rozhovory ZKH: Milan Krajniak.

Krajniak kritizuje aj ministra Mikulca.


a 1 ďalší 6 h
Čínska developerská spoločnosť Evergrande

Svet straší kolaps gigantickej čínskej firmy.


5 h

Neprehliadnite tiež

Slovenský vedec Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX.

Vystúpi na Európskej noci výskumníkov.


3 h

Pádom Dvojičiek sa zaoberala podrobná správa.


a 1 ďalší 5 h
Noc výskumníkov 2021

Sledujte s nami Noc výskumníkov live.


6 h
Skryť Zatvoriť reklamu