Kultúrna rehabilitácia neandertálcov na obzore

Vedci spochybnili poslednú jednoznačnú väzbu anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens v Európe na aurignacienske artefakty. Buď nie je niečo v poriadku s datovaním, alebo bude treba tieto už vcelku vyspelé artefakty, dosiaľ spájané so skorou kultúrou


Jedna z najstarších známych ukážok svetového figuratívneho umenia - kôň z Vogelherdu.



Vedci spochybnili poslednú jednoznačnú väzbu anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens v Európe na aurignacienske artefakty. Buď nie je niečo v poriadku s datovaním, alebo bude treba tieto už vcelku vyspelé artefakty, dosiaľ spájané so skorou kultúrou nášho druhu, pripísať našim európskym predchodcom - neandertálcom.

Kto bol vlastne lepší?

Kamenné nástroje s dlhými čepeľami a zložitejšie ozdoby z aurignacienu (podľa osady Aurignac vo francúzskych Pyrenejách) sa spájali s príchodom Homo sapiens (čiže kromaňoncov, podľa náleziska v skalnom úkryte Cro-Magnon vo Francúzsku) z Afriky cez Blízky východ do Európy, počínajúc dobou pred asi 50 000 rokmi. Aurignacien, ktorý vyvrcholil pred 36 000-30 000 rokmi, nahradil hrubšie kamenné nástroje mousteriénu (podľa francúzskej jaskyne Le Moustier), spájané s pôvodnými Európanmi - neandertálcami.

Kým H. sapiens väčšina bádateľov priznáva schopnosť abstraktného myslenia a článkovanej reči so syntaxou, neandertálci boli považovaní za akési kultúrne stojaté vody. Nanajvýš sa uznávalo, že dokázali kromaňoncov imitovať, keďže sa s nimi počas niekoľkotisícročného spoločného pobytu na prakticky rovnakom teritóriu veľmi pravdepodobne stýkali (hoci tu jestvujú iba náznaky od genocídy pôvodných Európanov novopríchodzími, až po obchodovanie).

Z toho pochádza názor, že variant aurignacienu, chatelperronien (takisto podľa rovnomennej francúzskej lokality) je vlastne neandertálska kultúra, či už vznikla jednoduchou imitáciou kromaňoncov, alebo ju príklad kromaňoncov iba inšpiroval a neandertálci si ju vyvinuli samostatne.

Posledná rana z jaskyne Vogelherd

Problémom však je, že postupom času ubúdali doklady jednoznačnej súvislosti kostrových pozostatkov H. sapiens a artefaktov aurignacienu. V roku 2002 došlo k takémuto prehodnoteniu aj v klasickom prípade - na lokalite Cro-Magnon. Zdokonalené datovanie ukázalo, že tamojšie kosti H. sapiens majú iba asi 27 až 28 tisíc rokov a patria do nasledujúceho kultúrneho stupňa, gravettienu. Aurignacienské artefakty na tejto lokalite sú oveľa staršie. Ani príklad českej lokality Mladeč asi neobstojí, lebo na datovanie tamojších zložitých vápencových ložísk sa nedá spoľahnúť. Súvislosť kromaňoncov a aurignacienu sa tak vytrácala.

Takpovediac poslednú ranu jej teraz zasadila správa Nicholasa Conarda z Universität Tübingen, Pietera Grootesa z Universität Kiel (obe inštitúcie sú v Nemecku) a Freda Smitha z Loylola University v Chicagu (USA) v najnovšom čísle časopisu Nature.

Jaskyňa Vogelherd neďaleko mesta Stetten v pohorí Švábska Jura (juhozápadné Nemecko), kde pôvodné vykopávky prebehli v roku 1931, dlho zostávala najlepším dokladom vyššie spomenutej súvislosti aurignacienu a H. sapiens. Conard s kolegami vybrali päť kostí H. sapiens z rôznych vrstiev vo Vogelherde a zopakovali datovanie novými metódami. Ukázalo sa, že sú prekvapujúco mladé a pochádzajú z holocénu, teda z doby po skončení poslednej doby ľadovej pred asi 13 000 rokmi. V jaskyni boli títo H. sapiens pochovaní neskôr. Artefakty aurignacienu a s nimi súvisiace zvieracie kosti vo Vogelherde sú oveľa staršie. Kto ich teda zhotovil?

Momentálne to vyzerá tak, že skôr pôvodní Európania, teda neandertálci. Aurignacien (a chatelperronien) je možno ich kultúrny stupeň. Hoci nálezov je na kategorické závery stále málo. H. sapiens by patrili až artefakty gravettienu. Neandertálci tak azda vytvorili aj niektoré najstaršie známe ukážky figuratívneho umenia vôbec, ktoré sa našli vo Vogelherde.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 14 883
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 048
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 6 940
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 495
  5. Vizuálny smog je problém 2 965
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 943
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 747
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 692
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 310
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 179

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár šéfredaktorky

Tanky obnažili podstatu režimu

Komunistickým lídrom nešlo o ideológiu. Išlo len o moc.

OKUPÁCIA 1968

Zázrak trval päť rokov. Prvá miss šla domov električkou

Socialistická žena nemala vysoké opätky, ale montérky a šatku na hlave.

OKUPÁCIA 1968

Klimáček: Ľudia na úteku neváhali skákať z lietadla

Zlomové udalosti sa dejú uprostred banalít, ako je vytápanie oškvarkov.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Slovensko.sk chystá mobilnú schránku a prihlasovanie bez čipu

O elektronických službách štátu.

DETSKÁ RUBRIKA

Trasochvost žije na púšti aj v tundre. Hniezdil aj na Chopku

V blízkosti ľudí sa zdržuje rád, často hniezdi vo výklenkoch budov.