Horúca debata nad príčinami globálneho otepľovania nabrala nový rozmer. Podľa dlhodobého výskumu tímu amerických vedcov totiž za tento jav zodpovedá aj zvýšené množstvo oblakov. Autori štúdie publikovanej v časopise Science tvrdia, že objavili ešte silnejší otepľujúci efekt, než aký sa doteraz prisudzoval skleníkovým plynom.
Tím z New Jersey Institute of Technology a California Institute of Technology zdokonalil metódu, kedysi objasnenú Leonardom da Vincim. Autor Mony Lisy zistil, že slnečné svetlo odrazené zo Zeme, ktoré vidno na Mesiaci, ukazuje, koľko svetla Zem absorbuje. Pretože množstvo slnečného žiarenia je zhruba konštantné, pokles v odrazenom svetle je dôkazom, že Zem ho absorbuje viac.
Tím Enrica Palleho (Palle je prvým autorom článku v Science) na Big Bear Solar Observatory v Kalifornii merali odrazené svetlo na Mesiaci od roku 1998. Porovnali merania s údajmi zo satelitov a našli priamu súvislosť: čím viac mrakov, tým menej svetla na Mesiaci, a tým viac na Zemi.
Potom použili na sledovanie zmien satelitné údaje od roku 1984. Zmeny ukazujú, že v rokoch 1984 až 2000 intenzita odrazeného svetla klesala (najmä koncom 90. rokov), a potom sa trend obrátil. Prečo, to nik netuší. Výsledok meraní však podľa článku v Science zodpovedá otepľovaniu troposféry (najnižšej vrstvy atmosféry) v posledných desaťročiach.
Steven Koonin, člen Palleho tímu, povedal: "Aj keď vedecké spoločenstvo uznáva pravdepodobnosť vplyvu človeka na zmenu klímy, je nevyhnutné klimatické zmeny lepšie zdokumentovať a pochopiť. Náš prebiehajúci výskum odrazeného svetla zo Zeme je súčasťou tejto snahy."
Štúdia však vyvolala polemiku, lebo podľa niektorých klimatológov sú takéto merania nespoľahlivé. Napríklad Bruce Wielicki z NASA (Langley Research Center v Hamptone, Virginia) si myslí, že otepľovanie troposféry z týchto výsledkov nemožno vyvodiť. Wielicki je vedúcim tímu, ktorý meria viditeľné svetlo na Mesiaci aj odrazené infračervené žiarenie. Jeho merania ukazujú, že mraky neodrážajú iba viditeľné svetlo, ale tiež zachytávajú infračervené žiarenie. Tieto dva účinky sa navzájom takmer rušia, takže mraky nemenia energetickú bilanciu atmosféry. Odrazené svetlo je iba časťou príbehu.
Kevin Trenberth, ktorý modeluje klímu v National Center for Atmospheric Research v Boulderi, Colorado, neverí, že by klesajúci trend v množstve mrakov mal byť skutočný. Napriek tomu ocenil prácu Palleho tímu: "Ďalšie merania môžu novým spôsobom prispieť k zisťovaniu účinku mrakov na klímu." (der)
