Pred siedmimi rokmi urobili vedci z Johns Hopkins University v Baltimore zaujímavý pokus. Vypestovali zmutovanú myš, ktorej chýbal gén, vyrábajúci myostatín. Táto bielkovina obmedzuje rast svalovej hmoty a myšiam, ktoré ju nemali, naozaj narástli krásne veľké svaly. Teraz nemeckí vedci v New England Journal of Medicine oznámili, že našli prvého človeka, ktorý je na tom rovnako ako mutantné myši.
Päťročný chlapec má v porovnaní so svojimi vrstovníkmi dvojnásobný objem svalov, ale iba polovičné množstvo tuku. Je zdravý a nezvyčajne silný. Jeho otec, dedo aj pradedo vraj mali tiež veľkú silu. U jeho matky, 23-ročnej atlétky, našli iba jednu verziu (alelu) génu vyrábajúceho myostatín, druhá bola nefunkčná. Keď sa spojila s rovnako nefunkčnou alelou z otcovského genómu, "program" na výrobu myostatínu z tela zmizol.
"Teraz vieme, že myostatín pôsobí rovnako v človeku aj v zvieratách," povedal Markus Schuelke, profesor detskej neurológie z lekárskeho centra Charitatívnej univerzity v Berlíne. "Môžeme sa pokúsiť tento poznatok uplatniť pri hľadaní liečby svalovej dystrofie."
Svalová dystrofia (úbytok svalovej hmoty) je najrozšírenejším genetickým ochorením na svete.
Nebude to však jednoduché. Ako upozornili v knihe Gény a osobnosť Dean Hamer a Peter Copeland, strata myostatínu u myší, vypestovaných pred siedmimi rokmi v Baltimore, mala aj iný účinok. Zo svalnatých supermanov sa stali "bojkovia", ktorí sa nevedeli brániť pred agresívnymi výpadmi normálnych myší.
"Existuje možno desaťtisíc krokov vedúcich od svalovej hmoty k pasívnej osobnosti, keď však odstránime prvý, celý vývojový proces sa posunie," konštatovali Hamer a Copeland v knihe, ktorá v origináli vyšla už v roku 1998.
MICHAL AČ
