ktoré sa na internete v minulosti objavili, ale dnes sú už nedostupné, alebo všetky predchádzajúce verzie dnes známych portálov – povedzme, spred troch či piatich rokov. Práve takáto služba začala fungovať koncom októbra na adrese web.archive.org.
Najväčšia knižnica na svete
Na jeseň 1996 začali výskumníci s pomocou robotov prehľadávajúcich internet zbierať kópie všetkých existujúcich webových stránok. Ich cieľom bolo zachovať záznamy doby, v ktorej sa rodila dnešná podoba internetu. Hoci sa dnes z počítačovej siete stalo nové médium, ktoré sa v mnohých oblastiach vyrovnáva televízii či tlači, na rozdiel od tradičných médií stále neexistujú žiadne povinné výtlačky putujúce do knižníc, žiadna požiadavka na archivovanie vysielaných záznamov, a doteraz neexistoval žiadny jednotný katalóg, podľa ktorého by bolo možné analyzovať vývoj internetu, ale aj celej spoločnosti, ktorú odzrkadľuje.
Človek, ktorý sa rozhodol takýto archív vybudovať, sa volá Brewster Kahle – je to internetový podnikateľ a napríklad autor služby Alexa (dnes súčasť Amazonu). Peniaze na rozbehnutie projektu získal predajom niektorých svojich projektov veľkým internetovým spoločnostiam. Internetový archív však podporili aj významné výskumné ústavy a súkromné spoločnosti ako Compaq, Xerox, Quantum, AT&T a National Science Foundation, do projektu je zapojená aj Kongresová knižnica vo Washingtone.
Za päť rokov bolo v archíve nazhromaždených desať miliárd webových stránok, čo predstavuje 100 terabajtov dát – a každý mesiac v súčasnosti pribúda ďalších 10 terabajtov. Množstvom informácií teda už dnes Internetový archív prekonal aj tie najväčšie existujúce kamenné knižnice.
Zábavný stroj času
Internetový archív bude neoceniteľným zdrojom informácií pre budúcich historikov našej doby – už v prvých týždňoch však zaznamenal obrovský záujem obyčajných surfistov jednoducho preto, že prezeranie dávno neexistujúcich stránok je mimoriadne zábavné a vzrušujúce. Zaujíma vás, ako začínali Amazon či Yahoo, alebo ktoré boli prvé slovenské webové stránky? Okrem surfovania po starších verziách známych stránok si môžete prezrieť aj špeciálne kolekcie webov s určitou tematikou: najaktuálnejšou sú americké voľby v roku 2000 a spravodajstvo o teroristickom útoku z 11. septembra. Ako príklad využitia archívu predviedol jeho autor webovú stránku Bieleho domu zo septembra 1996 – jednou z kľúčových správ bolo vyhlásenie prezidenta Clintona o potrebe dôslednejšej ochrany proti únosom lietadiel a teroristickým útokom.
„Ľudia sa ma často pýtajú, ako dosiahneme ziskovosť projektu,“ povedal Kahle novinám The New York Times. „Nijako. Toto je knižnica. Stojí za to investovať milióny dolárov, aby ste mohli postaviť knižnicu, ktorú bude môcť každý používať zadarmo.“
RICHARD HAVROŠ
