Podľa experimentu centra pre spoločensko-právne štúdie Oxfordskej univerzity sú internetoví provideri až prehnane ochotní likvidovať webové stránky svojich klientov pri každom podozrení, že by mohli porušovať zákon. Experimentátori si pred niekoľkými mesiacmi založili v Spojených štátoch aj vo Veľkej Británii webové stránky, na ktorých uverejnili časti diela Johna Stuarta Milla O slobode. To bolo publikované pred 135 rokmi a podľa autorského zákona s ním preto už dlho môže ktokoľvek nakladať podľa vlastného uváženia.
Autori stránky vzápätí poslali internetovým providerom v mene neexistujúcej Nadácie na ochranu dedičstva Johna Stuarta Milla sťažnosť, že stránka porušuje ich práva na Millove diela. V žiadosti chýbali akékoľvek kontaktné údaje a bola odoslaná z anonymného bezplatného e-mailového konta.
Americký internetový provider reagoval požiadavkou o zaslanie presných údajov o sťažovateľovi - výskumníci preto ďalej v teste nepokračovali, no keďže sa nevyžadoval napríklad žiaden podpis pod žiadosť, ktokoľvek s "dostatkom zločineckej energie" by podľa nich mohol stiahnutie stránky zariadiť.
Britský internetový provider bol ešte oveľa ústretovejší - hneď na druhý deň webovú stránku zlikvidoval napriek tomu, že sa na nej nachádzal len text voľne dostupný na mnohých iných miestach na internete a jeho zverejnením žiaden zákon porušený nebol.
Podľa vedcov príklad poukazuje na zásadný rozdiel v internetovej legislatíve a praxi v Amerike a Európe. V Európe totiž chýba presnejšia definícia práv a povinností internetových providerov, pre ktorých je preto najjednoduchším riešením likvidovať všetky čo i len trochu problematické stránky, aby sa tak vyhli riziku možného postihu za to, že ich prevádzkujú. Zároveň väčšina providerov vôbec nezverejňuje, podľa akých kritérií o stiahnutí stránok rozhodujú, aby ich verejnosť za ne nemohla kritizovať. (tb)
