Cesnak vykazuje antibakteriálne a antiplesňové vlastnosti, prispieva k znižovaniu rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb a určitých druhov rakoviny. Ako presne sa dokáže cesnak vyrovnať s takým pestrým spektrom nepriateľov, zostáva záhadou. Závery vedcov z Kanady prezentované na výročnom stretnutí American Society of Tropical Medicine and Hygiene v americkej Atlante časť mechanizmu poodhalili: podľa nich aj rakovinové bunky, aj bunky infikované maláriou ustupujú pred rovnakými zložkami z cesnaku.
Vedci z University of Toronto v Kanade pod vedením Dr. Iana Crandalla sa pri hľadaní ochrannej sily cesnaku zamerali na tzv. disulfidy – zlúčeniny, ktoré majú protiplesňové, antibakteriálne a protirakovinové vlastnosti. Výskumný tím testoval 11 syntetických disulfidových zlúčenín a ich účinky na bunky infikované maláriou, ako aj na rakovinové bunky. Zistilo sa, že látky, ktoré účinne ničili bunky infikované maláriou, eliminovali aj rakovinové bunky.
Crandall predpokladá, že spoločné účinky sú dôsledkom závislosti na tzv. glutatiónovom systéme. V tomto bunkovom systéme sa redukuje antioxidant a detoxifikátor glutatión a ukladá sa na neskoršie použitie, keď treba absorbovať poškodenie. Bunky, ktoré sa rýchlo reprodukujú, napr. bunky napadnuté rakovinou či maláriou sú na glutatiónovom systéme zvlášť závislé, pretože toxíny sú prirodzenými vedľajšími produktmi metabolizmu. Je dôležité, že cesnakový disulfid inhibuje redukciu glutatiónu, čo môže pre rakovinové bunky a bunky infikované maláriou znamenať „rozsudok smrti.“ V budúcnosti by sa podobné zlúčeniny disulfidov mohli začať uplatňovať pri liečbe malárie a rakoviny.
Zatiaľ sa však Crandall s kolegami cesnakového pachu, ktorý sprevádza ich výskum, zbaviť nevedia.
(SciAm, 5D)
