Xerxésov kanál cez grécky polostrov Chalkidiké podľa vedcov skutočne existoval, viedol blízko dediny Nea Roda (na obrázku vľavo).
Herodotom opisovaný a historikmi spochybňovaný kanál cez grécky polostrov Chalkidiké, ktorý dal v roku 480 vykopať perzský kráľ Xerxés (485-464), skutočne existoval. Tvrdia to britskí a grécki vedci, ktorí sa k tomuto záveru dopracovali na základe dát získaných zo zvukových vĺn a skúšobných vrtov pozdĺž predpokladanej trasy dva kilometre dlhého kanála. Informoval o tom časopis Journal of Applied Geophysics.
Už stovky rokov vedci polemizujú o tom, či si Herodotos nevymýšľal, keď písal o obrovskom projekte kanála, ktorý Xerxésovi pomohol zvíťaziť nad Grékmi. Na miestach, ktorými mal kanál viesť, sa totiž nachádza ťažko priechodný skalnatý terén. Kritici tvrdia, že pred 2500 rokmi ľudia nemali technické prostriedky na realizáciu projektu takéhoto rozsahu. Opak sa niekoľko rokov snažil dokázať tím geofyzikov a archeológov pod vedením Richarda Jonesa z univerzity v Glasgowe a Bena Isserlina z univerzity v Leedse.
Na vymeranie kanála použili vedci zvukové vlny. Táto metóda sa zvyčajne využíva pri hľadaní ložísk ropy. Údermi kladiva na kus kovu vysielali do zeme nárazové vlny a merali čas, ktorý uplynul do ich návratu na povrch. Týmto spôsobom sa získal seizmický profil zasypanej vodnej cesty. V načrtnutej štruktúre sa potom z rôznych hĺbok odobrali vzorky usadenín.
Analýza profilov ukázala, že v hĺbke asi 15 metrov sú štruktúry, pripomínajúce 35 metrov široký a približne dva kilometre dlhý kanál. Okraj kanála sa zvažoval dovnútra a na svojom dne mal šírku 15 metrov, čo akurát stačilo na to, aby vedľa seba mohli plávať dve vojnové lode. Uvedené miery sa zhodujú s tými, ktoré spomína aj Herodotos.
Celková stavba kanála svedčí o tom, že Xerxés neplánoval jeho dlhodobé používanie. „Analýzy sedimentov v kanáli potvrdili, že onedlho potom, čo ním prešla Xerxésova flotila, bol zanesený pieskom,“ uviedol Richard Jones.
Pre Bena Isserlina je kanál kolosálnym projektom. „Pretože neexistovali bagre, robotníci museli naberať zem do košov, ktoré si podávali z ruky do ruky až na povrch.“
Docentka pre staroveké dejiny z University of Newcastle Upon Tyne Maria Brosiusová je presvedčená, že už pred príchodom Xerxésa boli ľudia schopní podávať podobné výkony. „Už Babylončania a Asýrčania budovali podobné stavby,“ tvrdí Brosiusová. „O Urartoch v Arménsku je známe, že v 9. až 6. storočí pred naším letopočtom kopali kanály.“ Informácie o hľadaní Xerxésovho kanála v internete: http://www.gein.noa.gr/xerxes_canal/ENG_XERX/ENGWEB.htm
(tasr)
