Nás to možno predsa len netrafí

Z chicagskej univerzity prišla v sobotu 10. novembra pre ľudstvo pomerne dobrá správa – pravdepodobnosť, že našu planétu postihne katastrofa v podobe zrážky s iným vesmírnym telesom, je trikrát menšia, než sa doteraz predpokladalo. Podľa nových výpočtov v 21. storočí do Zeme narazí malá planétka či asteroid s pravdepodobnosťou „len“ 1:5000.

Skutočnosť, že naša planéta je vhodným a ničím nechráneným terčom pre balvany i väčšie telesá voľne blúdiace v slnečnej sústave, si vedci začali uvedomovať až v druhej polovici minulého storočia. Bolo síce známe, že krátery podobné tým na Mesiaci sú aj na Zemi a že zrejme vznikli za dramatických okolností, zdalo sa však, že to všetko bolo už dávno a že v okolí Zeme sa už všetky potenciálne nebezpečné telesá vyčerpali, presnejšie, už do Zeme či Mesiaca narazili.

Nové poznatky, nové hrozby

Rozvoj vedy a techniky však priniesol vedcom nové poznatky, ktoré ukázali, že v slnečnej sústave ešte zďaleka nie je poupratované a že zrážka s tragickými následkami môže nastať prakticky kedykoľvek. K tomuto poznaniu prispelo najmä zdokonalenie pozorovacej techniky. Nové, citlivejšie ďalekohľady totiž ukázali, že v našom okolí sa pohybuje ešte dostatok nebezpečných objektov.

Nebezpečenstvo z kozmu sa ukázalo byť také veľké, že sa vedcom podarilo získať peniaze na niekoľko projektov, ktoré sa zaoberajú sledovaním objektov v tesnej blízkosti Zeme. Prvé výsledky, publikované začiatkom 90-tych rokov, boli pre mnohých šokujúce. Vyplynulo z nich, že náraz iného telesa do našej domoviny je nielen možný, ale dokonca nevyhnutný. Len sa presne nevie dátum, miesto, čas dopadu a meno páchateľa.

Tento poznatok mal široký ohlas aj vo verejnosti. Až taký, že filmári z Hollywoodu venovali mnoho miliónov dolárov na nakrútenie katastrofických filmov s témou nebezpečenstva z vesmíru. Niektoré z nich, napríklad Drvivý dopad, Armagedon či Asteroid, boli nielen komerčne úspešné, ale predovšetkým dosť verne zachytávali možné dôsledky takejto katastrofy. Nečudo, veď pri písaní scenárov im pomáhali odborníci, ktorí sa tejto téme venujú.

Popri astronomických poznatkoch o hrozbe z vesmíru sa za posledné desaťročia podarilo aj geológom, biológom a paleontológom nazbierať dôkazy o tom, že Zem už niekoľko podobných tragédií postihlo. Dnes vieme, že v historickej ére do našej planéty narazilo minimálne päť telies, ktoré spôsobili globálnu katastrofu. Najznámejšia je zrejme zrážka spred 65 miliónov rokov, ktorej podľahli dinosaury, čosi podobné sa odohralo aj v prvohorách, keď živočíšnu ríšu opustili trilobity.

Dalo by sa to povedať aj tak, že jedným z najväčších výberových efektov pre vývoj druhov na Zemi je kolízia planéty s iným vesmírnym telesom. Inak povedané, ak by do oblasti Yucatanského polostrova nenarazila 10-kilometrová planétka, možno by sa druh homo sapiens na planéte Zem nepresadil. A história sa zvykne opakovať.

Strážcovia Zeme

Varovania vedcov boli teda nakoniec vypočuté. Astronómom sa za posledných desať rokov podarilo vybudovať dômyselnú sieť ďalekohľadov a rádioteleskopov, ktoré neprestajne sledujú oblohu a zaznamenávajú všetko, čo sa na nebi pohne. Dnes pracuje po celom svete 13 observatórií, ktorých hlavnou náplňou je sledovanie známych a vyhľadávanie nových telies v našej blízkosti.

Vedci dokážu zaznamenať prelet 10-metrového balvana vo vzdialenosti milión kilometrov od Zeme, teda asi trikrát ďalej ako obieha Mesiac. Napriek dômyselným programom sa však stane, že objekt zaregistrujú až po jeho najväčšom priblížení. Navyše, ide tu len o mapovanie objektov, poskytovanie informácií a upozorňovanie na možné nebezpečenstvo.

Štatistika za posledné desaťročie ukázala, že v blízkosti Zeme sa dnes (údaj je z utorka) pohybuje 345 potenciálnych zabijakov. Do tejto exkluzívnej spoločnosti sú zaradené objekty, ktoré sa k nám priblížia na menej ako 7,5 milióna kilometrov a sú väčšie ako 150 metrov. Podľa výsledkov Sloan Digital Sky Survey, zverejnených pred dvoma týždňami, je však v slnečnej sústave až 700-tisíc objektov dostatočne veľkých na to, aby pri zrážke so Zemou zničili našu civilizáciu.

Pozitívom tejto správy však je, že sa na základe podrobného sledovania dráh 10-tisíc objektov podarilo lepšie určiť škálu ich veľkostí a spresniť ich dráhy. Veľkosť telesa a stabilita jeho dráhy je totiž určujúcim kritériom pre stanovenie nebezpečnosti objektu. Nová inventúra telies obiehajúcich okolo našej hviezdy ukázala, že ich je síce veľmi veľa, prevažná väčšina sa však pohybuje v pásme medzi planétami Mars a Jupiter, čo je od Zeme trikrát ďalej ako Slnko, a tam aj naveky zostanú. Podstatnejšie však je, že podľa nových údajov sú tieto telesá menšie, ako sa ešte donedávna predpokladalo. A menšie teleso znamená menšie nebezpečenstvo.

Pravdepodobnosť nás neochráni

Dôsledky nárazu cudzieho telesa na povrch planéty majú vedci preskúmané veľmi podrobne. Je to napínavé čítanie, ktoré astronómovia v júli 1999 zhrnuli do takzvanej Torínskej škály. Táto škála popisuje veľkosť kolízie ako funkciu veľkosti atakujúceho telesa. Má päť zón a desať stupňov. Posledná, červená zóna so stupňami 8, 9 a 10, je už zónou smrti.

Najčastejšími zrážkami sú kolízie s telesami minimálnych rozmerov. Nastávajú prakticky stále, drobné čiastočky zhoria v atmosfére a my si pri zbadaní meteoru („padaní hviezdy“) môžeme niečo želať. Telesá väčšie, aké spôsobili napríklad Tunguzskú katastrofu v roku 1908, vniknú do atmosféry raz za 250 rokov. Majú rozmer od 50 do 300 metrov a lokálne následky. Ako sa zväčšuje rozmer telesa, znižuje sa pravdepodobnosť, ale prípadná katastrofa naberá fatálne obrysy.

Teleso nad 600 metrov raz za 70-tisíc rokov spôsobí celoplanetárne problémy, objekt väčší ako 5 kilometrov raz za 6 miliónov rokov ohrozí život na Zemi. A planétka s rozmermi vyše 10 kilometrov vyhubí na planéte 90 percent živočíchov a rastlín. Našťastie, priemerný interval medzi katastrofami, aké vyhubili dinosaury, je asi 100 miliónov rokov.

Štatistika je však zradná. Pravdepodobnosť 1:5000, aká vyšla vedcom pri počítaní možnosti zrážky, ktorá by mala rozsiahle následky, ešte neznamená, že ak má podobný úkaz nastať raz za 5000 rokov, nastane až za 5000 rokov. Môže sa prihodiť kedykoľvek v danom intervale, teda aj tento víkend.

Našťastie, podľa posledných údajov (http://www.sdss.org/) nám v 21. storočí kolízia so známymi telesami nehrozí. Napriek niekoľkým varovaniam a zhruba desiatim naozaj nebezpečne vyzerajúcim objektom posledné výpočty ukázali, že avizované zrážky v rokoch 2027, 2028, 2060, 2069, 2089 ani 2095 s najvyššou pravdepodobnosťou nenastanú.

Nebezpečné telesá „iba“ prejdú v tesnej blízkosti Zeme a astronómovia sa ich priblíženie pokúsia využiť na detailné skúmanie ich vlastností. Prvú príležitosť budú mať už 16. decembra, keď kilometrová planétka 1998 WT24 prejde necelých päť vzdialeností Mesiaca od Zeme. Už sa na ňu všetci tešia.

ROMAN PIFFL

Autor je predsedom Rady Slovenského zväzu astronómov amatérov