apmi odolávajúcimi tropickým búrkam. Nemal som po dvanástich hodinách letu náladu na jej národné parky. Chcel som sa dostať do hotelu a mať pokoj od motorov. Hotel patril do reťazca Raffles, ktorý v Singapure prevádzkuje aj ten známy hotel v koloniálnom štýle so záhradou produkujúcou omamné vône. Môj hotel mal sadu dvanástich výťahov, šesť do tridsiateho ôsmeho poschodia a šesť od poschodia tridsaťosem do šesťdesiatpäť. Na siedmom poschodí bolo prepojenie medzi vežami hotela a v ňom orientálna sauna a dva bazény. Vôkol bazénov ležadlá s belochmi, ktorí sa naparovali, stále niečo jedli a poučovali singapurských čašníkov.
Napíšem ešte domov SMS a zdriemnem si, pomyslel som si. Bol to však veľký omyl. Než som si stačil natiahnuť hotelové papuče, cinkol mobil. Správa odoslaná o 9,15 českého času. Miestny operátor Starhub-SGP bol pilný. "Dobry den. Jste v Cesku? Mohu vam zavolat? Martin Kontra." Odpovedal som, že v Česku nie som a neberiem z finančných dôvodov telefón. O 9,27 nasledovalo: "OK. Mějte se dobre. Zavolam jindy. Kontra." Tým som si myslel, že záležitosť s redaktorom Respektu je vybavená.
Nebola. Za pol hodiny prišla prvá aj druhá správa znovu, s odstupom jednej minúty. Aha, povedal som si, pán Kontra si myslí, že som správu nedostal a zichruje sa. Ale o 10,15 prišla otázka pána Kontru opäť. Minútu na to: "OK. Mějte sa dobre." Dočerta, povedal som si, on vtipkuje. Alebo snáď nedostal moju odpoveď? Možno má zlú náladu a mne ju chce skaziť tiež? Alebo má v telefóne nejaký automat na správy a ten sa zbláznil? O10,45 prišla sada dvoch Kontrových SMS znovu. Nie, to nie je žiadny vtip, on nevie, že sa mu pokazil mobil! Netuší, že jeho mobil je posadnutý nejakou zvláštnou čarodejníckou silou a robí si čo sa mu zachce! A chudák Martin Kontra, musí platiť za nedokonalosť svojho mobilu. O11,15 a 11,45 zase, to isté o 12,15 a 12,45. To už bol v Singapure večer. Šiel som na otváracie predstavenie festivalu a mobil pána Kontru mi písal ďalej. Aj do filmu. Vypol som zvuk. V tej chvíli som bol presvedčený, že mobil vedie oddelenú existenciu od svojho majiteľa a pán Kontra netuší, čo jeho mobil robí. Tešil som sa, že večer príde pán Kontra k svojmu telefónu, prichytí ho pri čine a za trest ho vypne. Ale SMS chodili naďalej. Celý český večer a celú českú noc. Vždy o štvrť a o trištvrte da capo al fine. Cink a cink. Vypnúť telefón? Ale kdeže.
Potom som tých správ dostal desať naraz a musel som mazať a mazať.
Druhý deň sa Kontrove SMS začali podivne oneskorovať. O 8,20 a 8,50, opäť SMS v minútovom rozostupe. O 9,20 a 9,50. Tak to šlo celý druhý deň a ja som rezignoval. Už tie jeho SMS budem dostávať do smrti, myslel som si. Tretí deň som si už nemyslel radšej nič. O 8,25 a 8,55. 9,25 a 9,55. Vyberal som ich a mazal s pocitom človeka, ktorému vyviedli voly z chlieva. Meditoval som pritom o astronomickom slovníku, ktorý som mal ako malý chlapec. Vďaka SMS pána Kontru sa mi slovník vybavil veľmi presne. Bol modrý a vydala ho ČSAV. Nerozumel som termínom v ňom, ale zarážali ma. Mal som nutkavý pocit, že Kontrove SMS sa generujú kdesi v medzihviezdnom priestore, ktorý sa nedá pochopiť, ani uchopiť. Pripadal som si chvíľami ako v čínskej múdrosti o dôveryhodnom a pochybovačovi. Obaja žijú v ilúzii, ale ten prvý je šťastný.
Štvrtý deň sa stroj iracionality zastavil. SMS prestali chodiť. Úplne. Bol som ako narkoman bez drogy. Stále som hľadal, kde by správy
mohli byť. Listoval som v menu. Poklepkával po prístroji. Kde je ten medzihviezdny priestor? To už budem dostávať len prozaické, vysvetliteľné, jednorazové SMS, tie výplody čírej racionálnej elektroniky? Namiesto Kontry mi prišla správa z domova, čo sa vraj deje, že som tam
v Singapure asi zjedol nejakých červov, takže neviem čo robím. Aha, začudoval som sa, tak ja som už fakt stratil po tých troch dňoch súdnosť? Rozhodol som sa skoncovať s etapou tajuplnej vôle v mojom živote. Vzal som si hotelový župan a šiel sa na siedme poschodie vyvaľovať medzi belochov k bazénu.
Radovan Holub
