Forbidden Siren - horror pre náročnejších

Hry na hororové téma sú pre majiteľov PS2 vždy lákavým a nanajvýš atraktívnym artiklom, na ktorý nedajú dopustiť. Preto na tieto konzole vychádzajú vôbec najpikantnejšie kúsky (séria Resident Evil pre GC je jasnou výnimkou potvrdzujúce toto pravidlo) aké si hráči vedia predstaviť, vďaka čomu sa môžeme tešiť z takých zvučných mien ako Clock Tower, Course of Oris, Fatal Frame, Ghosthunter alebo Silent Hill.

Všetky hry majú jeden spoločný menovateľ a tým je pravý a nefalšovaný pocit strachu. Možno práve z tohto dôvodu oslovujú hlavne hardcorových hráčov, majúcich za sebou už pár rôčkov poctivej likvidácie svojej mašiny, hľadajúcich nejaké to menšie rozptýlenie a pritom zo zásady odmietajúcich rôznorodé perverznosti typu Shrek a spol.

Samozrejme to myslím čiastočne ironicky, nakoľko posledných pár hier týchto sérií vydesilo miestami aj mňa, čo je už naozaj silná káva. Napríklad druhý diel Fatal Frame pritvrdil až na miestami neúnosnú hranicu (čo ma samozrejme nadmerne rozradostnilo), pričom štvrté pokračovanie Silent Hillu mi pripraví dúfam taký slabší liečivý infarkt. To sme sa ale trocha posunuli do budúcnosti. Dnes si niečo povieme o hre, ktorá je nielen strašidelná, ale hlavne poriadne vyšinutá. Podľa mňa sa do našich končín dostala nejakým nedopatrením a nikdy ju nemalo vidieť oko nechápajúceho belocha z našej teraz už veľkej Európy.

Forbidden Siren je totiž umelecké dielo a to takého významu, že sa skoro každému môže vidieť ako totálna hlúposť. Už dopredu Vás preto upozorňujem, že ju môže plnohodnotne pochopiť asi len jedno promile bežného hráčstva, čo je ako sami uznáte množstvo skutočne unikátne. Dokonca mám podozrenie, že som ju dosť dobre nepochopil ani ja. A o čo vlastne ide? O nič zložitejšie, než o prechod z bodu A do bodu B so svojou hernou postavou. Že by to mohlo byť nejaké ťažké si snáď ani nebudeme pripúšťať – ale len do okamihu, než sa hra vykryštalizuje v celej svojej vyšinutosti.

Zo zásady sa totiž pohybujeme za zhoršenej viditeľnosti a za asistencie obyvateľov priľahlých lokalít - krvilačných zombií. Ako vrchol geniality a erupciu tvorivosti pritom berte fakt, že sa telepaticky môžete nalogovať do hlavy každej jednej, ich očami pozorovať okolie a tak sa im vlastne vyhýbať. Možno to znie šialenie, ale doteraz tu nič podobné nebolo. A do karát hrá autorom ešte prešpikovaná hrateľnosť. V jednom jedinom leveli sa totiž môžete motať až niekoľko hodín, pričom potom možno zistíte, že sa dal pohodlne pokoriť za menej než jednu minútu...

GRAFIKA 8 / 10

Určite si viem predstaviť podstatne prepracovanejší a hlavne detailnejší obraz, ale grafici mali vyložene iný názor. Grafika hry je šedá, nevýrazná, nudná a možno aj ohavná, no len do tej doby než zistíme, že to bol zámer. Vzniklo tak nádherne depresívne prostredie plné nejasných náznakov a tajomných fatamorgán, utápaných raz vo všadeprítomnej tme, inokedy v anonymnej hmle. Apropo tma vo FS je tma a nie nejaká paródia, takže ak zhasnete náhodou nájdenú baterku, veľa toho neuvidíte a to ani v prípade že pridáte jas televízora skoro na maximum...

Animácie sú schválne filtrované do defektov a šumov, pričom hlavní protagonisti boli kompletne naskenovaní a vyložene svojsky znova umelo vytvorení pomocou textúr a vektorových postáv. Už len za to som dal do hodnotenia jednu hviezdičku navyše. Hra nemá problémy s plynulým pohybom, za čo môže ďakovať obmedzenému horizontu utápajúcom sa v nehostinnom počasí, prípadne pokročilej nočnej hodine.

INTERFACE 8 / 10
Na jednotku zvládnuté ovládanie je jedným z prvých predpokladov spokojnosti zákazníka. FS ho má skutočne na veľmi vysokej úrovni a nedá sa mu nič vyčítať. Menu optionu hry je na tom podobne. Obrovskému množstvu nastavení dôsledne kontrujú monumentálne prevedené popisy a charakteristiky postáv či detailné infá o hrej samotnej. Po tejto stránke môže byť každý nanajvýš spokojný.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Celá hra je poskladaná z malých epizódnych levelov, navzájom pospájaných do jednej dejovej línie. Nájdeme tu veľa odlišných prostredí aj bohaté množstvo postáv s rozdielnymi príbehmi, ktoré sa postupne prelínajú do zložitého dejového pavúka majúceho dva spoločné body – a to práve naše obľúbené zombie a virtuálny čas. Naši nemŕtvi spoluobčania číhajú na všemožných miestach a v normálnom stave sa zaoberajú činnosťami nanajvýš banálnymi. Od okopávania záhonov, cez opravu domčekov, sa venujú aj poľovaniu, prípadne len tak stoja a užívajú si krásny sychravý podvečer prešpikovaný hustou a studenou hmlou. To sa ale všetko zmení, akonáhle sa dostanete do ich zorného poľa. Aby sa tak nestalo, sme obdarení schopnosťou telepatie, ktorú využívame samozrejme v náš prospech. Stlačením R1-tky sa dostaneme do telepatického módu a krúžením ľavého sticku postupne zaostrujeme príjem obrazu z očí všetkých zúčastnených barbarských entít. Tie nás vidia ako jasne svietiace kríže modrej a zelenej farby ( pre primárnu a sekundárnu postavu), takže sa im môžeme s úspechom vyhnúť nakoľko vidíme, že nás vidia...

Niekedy príbeh prináša aj nejaké tie komplikácie a na rad prídu rôznorodé donucovanie prostriedky vrátane strelných zbraní, no nesmieme zabúdať na jeden podstatný problém – zombie sa nedajú úplne zlikvidovať, ale len chvíľkovo znehybniť. Po čase sa opäť preberú zo svojej agónie a tvrdohlavo pokračujú vo vašom prenasledovaní. Úloha v tejto hre je jasná a spomínal som ju o niečo vyššie. Pre menej chápavých to ešte raz zopakujem - musíme prekľučkovať bez ujmy na zdraví daným prostredím a nájsť východ. Niekedy je úloha sťažená prítomnosťou japonskej školáčky znehybnenej strachom (hra z produkcie krajiny vychádzajúceho slnka bez školáčky navlečenej do slušivej uniformy snáď ani neexistuje), inokedy uzavretým priechodom, nutnosťou niečo aktivovať a podobne. Každá zmena je samozrejme vítaná.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10

Výborne zvládnutá časť, ktorá sa určite v konkurencii nestratí. Jej čaro spočíva v úplnej normálnosti – to znamená, že zvuky sú presne také ako si predstavujete, že by mali byť. Vašej fantázii ale určite podstatnejšie pomôže pozadie celej hry, ktoré tvoria hrôzu vyvolávajúce efekty zmixované z klasických ingrediencií – plaču, búchania srdca, výkrikov, nariekania, chraptenia, škrípania, bedákania, mrmlania, bručania, klapotu, zurčania a ja neviem čoho ešte. Vaše zimomriavky sú preto určite dobrou odmenou zvukovému majstrovi, majúcemu tento koncert hrôzy na starosti. Jednoducho povedané - má byť na čo hrdý.

HUDBA 6 / 10
Aj keď nie je nijako výrazná, určite ju v hre cítime. Nejedná sa ale o žiadne exemplárne megadielo, takže som pri jej hodnotení ostal pekne na priemere.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Najväčšia zaťažkávacia skúška čaká hru práve z hľadiska náročnosti. Osobne si myslím, že je nadmieru dobre vybalansovaná a v každý nový level je tak trocha o inom. Preto musíme používať rozdielnej stratégie, a zameriavať svoj herný potenciál s predstavivosťou do nových a nových situácií vznikajúcich na základe daných odlišností konkrétnych prostredí. Inteligencia protivníkov je takpovediac rozporuplná – po vašom objavení vás síce naháňajú, akonáhle sa im stratíte, otočia sa a odkráčajú na svoje pôvodné stanovisko, ktoré síce naoko prehľadávajú no po čase si uvedomíte že ich snaha je prísne preddefinovaná. Ak to zoberieme od buka do buka, celkovo inteligencia nedopadlo až tak zle a dá sa s ňou zažiť aj nejaká ta zábava.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Ako je jasné z tejto recenzie a poznámok v úvode, Forbidden Siren je hra vyložene atypická a vyžije sa v nej absolútny herný maniak ochotný siahnuť až za hranice svojich možností. Mne osobne sa zdá táto hra zaujímavá, no tvrdiť o nej že je absolútna bomba určite nebudem. Nakoľko sa na trh pomaly ale isto tlačí Silent Hill 4, musíte zobrať do úvahy aj tohto hráča. Otázne ale je, kedy sa dostane do našich obchodov. Forbidden Siren sa podľa reklamy javil ako jeden z horúcich kandidátov na najlepšiu hororovú hru pre našu platformu, no ostalo len u želania. Nakoniec sa z nej vykryštalizovala síce zaujímavá, ale na naše pomery pomerne komplikovaná akčná záležitosť plná náznakov a fikcie, s čím väčšina hráčov príde na bubon. Osobne preferujem priamu brutalitu v medziach únosnosti aj keď uznávam, že aj len náznaky nejakého neznáma dokážu človeka poriadne preklepnúť. Tým mám na mysli hlavne niekedy až príliš prázdne lokality a príliš časté blúdenie v nich...