Podľa tímu Virgila Provenzana z NIST (USA) malý prídavok železa prudko zvyšuje využiteľnosť silicidu gadolínia a germánia ako ochladzovača na báze tzv. magnetokalorického efektu, účinnejšieho ako konvenčné chladenie so zmenou skupenstva (kvapalina-para).
Najredšou a najslabšie svietiacou známou galaxiou je Andromeda IX, trpasličí satelit blízkej veľkej špirálovej galaxie M31. Obsahuje iba asi milión hviezd rozložených v oblasti s priemerom 3-tisíc svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).
Alexandre Correia a Jacques Laskar z Observatoire de Paris (Francúzsko) doložili, že za zvláštnou, no veľmi stabilnou dynamikou planéty Merkúr (na snímke), ktorá sa otočí trikrát za dva obehy okolo Slnka a jej rok má 1,5 dňa, je vcelku veľká výstrednosť jej obežnej dráhy.
G. N. Phillips a K. A. Evans z CSIRO (Austrália) tvrdia, že pri transporte a hromadení čiastočiek zlata mohol zohrať dôležitú úlohu oxid uhličitý, čo je zaujímavé pre zlatokopov.
Xabier Irigoien z AZTI-Herraera Kaia portualdea v Gipuzkoa (Španielsko) s kolegami uskutočnil celosvetový prieskum fytoplanktónu, mikroskopických rastlín vznášajúcich sa v preslnených vodách morí a oceánov, od ktorých závisí zdravie globálneho ekosystému.
Pokusy Jona-Paula Binghama z Clarkson University (USA) ukazujú, že smrteľne jedovaté neurotoxíny tropických slimákov homôlok (rod Conus), základ vyvíjaných účinných liekov, možno odoberať aj živým slimákom ako na hadích farmách, nie iba z mŕtvych ako doteraz.
Haim Cohen z Harvard University (USA) s kolegami zistil, že gén SIRT1 potkanov držaných na dlhodobej diéte podporuje prežitie nenahraditeľných buniek a tým aj predlžuje život.
Masaaki Mijašita z Hokkaido University (Japonsko) s kolegami vyvinul metódu, umožňujúcu umelo syntetizovať alkaloid norzoantamín, skúšaný s veľmi sľubnými výsledkami v rámci liečby osteoporózy a leukémie. V prírode ho produkujú morské sasanky z rodu Zooxanthus.
John Peter McPherson z University of Toronto (Kanada) s kolegami opísal enzým objavený pri myšiach, podieľajúci sa na potláčaní tumorov a udržiavaní integrity genetickej informácie. V pozadí je gén Mus81. Zjavne však treba, aby riadne prebiehala expresia oboch jeho kópií.
Malka Cohenová-Armonová z Tel Aviv University (Izrael) s kolegami výskumom morských slimákov rodu Aplysia zistila, že ten istý enzým (polyADP ribóza polymeráza 1) sa aktivuje aj po poškodení DNA, aj počas učenia, a je zásadne dôležitý pre utváranie dlhodobej pamäti.
