druhy vymrú asi o päťsto miliónov rokov, ak budú mať šťastie, o miliardu. Môžeme sa to dočítať v knihe profesorov Washingtonskej univerzity Petra Warda a Donalda Brownleeho Život a smrť planéty Zem (Dokořán a Argo, Praha 2004).
Astronóm, ktorý pracuje pre NASA, a zoológ a geológ, autor deviatich kníh (napríklad The End of Evolution - Koniec evolúcie) ukazujú, že s použitím poznatkov modernej vedy už dokážeme predpovedať vzdialenú budúcnosť Zeme presnejšie ako aktuálne počasie. Ich predpoveď je však mrazivá: "Nikde žiadny spev, nikde žiadny tieň... Ohromné oceány sa vyparujú, molekuly vody pomaly odchádzajú do vesmíru... Po dlhých dejinách mora zostanú len trblietavé pláne pokryté soľou."
Určité veci teda považujeme za nemenné len preto, že náš život je príliš krátky. Pohyb kontinentov, ktoré plávajú rýchlosťou niekoľko centimetrov za rok, je pre život jednej generácie nepodstatný, o 250 miliónov rokov sa však kontinenty opäť spoja. Menilo sa a mení sa aj Slnko. Zatiaľ čo pri zrode Zeme hrialo o tretinu menej, v ďalekej budúcnosti budú jeho lúče čoraz neúprosnejšie. Aj erózia má nepredstaviteľnú silu, lebo v priebehu miliónov rokov zrovná Himaláje so zemou.
Aký je teda osud Zeme? Najbližším nebezpečenstvom je globálne otepľovanie a nevypočitateľné výkyvy počasia, to je však podľa autorov z hľadiska planetárneho vývoja iba "okamih", s ktorým si poradia samoregulujúce mechanizmy. Potom bude Zem (a ľudstvo s ňou) čeliť dobe ľadovej, keď jeden a pol kilometra vysoký ľadovcový "buldozér" strhne manhattanské mrakodrapy a londýnske veže a modrá planéta sa stane nehostinným miestom, kde ľudia bojujú o potraviny. Zem bude pomaly starnúť, až sa nakoniec prestane hýbať aj dýchať. Na záver neujde pred spaľujúcim Slnkom, ktoré sa premení asi o päť miliárd rokov na červeného obra.
Môžeme sa aspoň utešovať myšlienkou, že našim potomkom sa podarí ujsť z horiaceho pekla na iné planéty alebo aspoň posunúť Zem z dosahu horúceho Slnka? Z hľadiska nášho súčasného poznania to bude sotva možné. Ľudia by si preto mali vážiť svoje terajšie slnečné dni na veľmi ojedinelej planéte a "príliš vážne sa nezaoberať úvahami o jednorožcoch, minotauroch, morských pannách a vesmírnej lodi Starship Enterprise . "
A, samozrejme, takisto by si mali dávať pozor, aby sami neurýchlili koniec nášho modrého domova. Autori ho totiž výstižne prirovnávajú k starému chorému človeku, ktorého smrť je nevyhnutná. Fajčenie ju však môže urýchliť, a práve my, ľudia, môžeme zohrať úlohu škodlivých cigariet.
