Maki tlstochvostý vo svojom prostredí.
Príroda je stále plná prekvapení. Ukázalo sa, že hibernácia sa týka aj nečakaného tvora - tropického cicavca a súčasne primáta. Prebieha u neho dokonca pri pomerne vysokej teplote organizmu i prostredia, v ktorom žije. Je to prvý taký známy prípad. Sčasti mení zaužívanú definíciu hibernácie.
Sedemmesačný spánok
Kathrin Dausmannová a Gerhard Heldmaier z Universität Marburg spolu s Julianom Glosom z Julius-Maximilians Universität vo Würzburgu a Jörgom Ganzhornom z Universität Hamburg (všetko Nemecko) intenzívne skúmali lemura maki tlstochvostého (Cheirogaleus medius).
Toto neveľké a z ľudského pohľadu zvlášť milé zviera trávi počas roka sedem mesiacov spánkom v dutinách stromov. No zimné teploty na Madagaskare, kde žije, sa neraz vyšplhajú nad 30 stupňov Celzia. Ide teda o hibernáciu? Spomenutí bádatelia na to odpovedali v najnovšom čísle Nature áno, hoci "zimný" spánok je iný, než sme boli zvyknutí.
Rozhoduje teplota stromovej dutiny
V teréne zistili, že počas hibernácie sa telesná teplota väčšiny týchto lemurov mení v závislosti od teploty prostredia v stromovej dutine; v rámci dňa až takmer o 20 stupňov Celzia, čo je pre cicavce unikátne. Najväčšie zaznamenané teplotné rozpätie bolo 24,9 stupňa. Najnižšia zaznamenaná telesná teplota 9,3 a najvyššia 35,9 stupňa.
Rozhodujúce bolo, či je stromová dutina dobre izolovaná od prostredia, alebo nie. Pri zlej teplotnej izolácii vôbec nedochádzalo ku krátkym, 12- až 24-hodinovým prebudeniam zo spánku, hoci teplota tela lemurov aj teplota diery vystupovala nad 30 stupňov.
Takéto prebudenia počas hibernácie, akokoľvek energeticky náročné, vedci dosiaľ považovali za "povinné". Lemury v lepšie izolovaných dierach, kde teplota prostredia zostávala pod 30 stupňami, občas aktívne zvýšili svoju telesnú teplotu nad 30 stupňov. Telesná teplota lemurov v dobre izolovaných dierach stromov so stenami hrubými až vyše 20 centimetrov, kde teplota fluktuovala minimálne, dlhodobo zostávala na asi 25 stupňoch.
Na rozdiel od ostatných, tieto lemury sa asi raz za týždeň budili pri aktívnom zvýšení svojej telesnej teploty nad 33 stupňov, no v porovnaní so zvieratami v miernom či polárnom pásme boli tieto prebudenia veľmi krátke, menej ako šesť hodín.
Prečo to vlastne robia?
Štýl hibernácie nie je špecifický pre jednotlivé lemury. Niektoré v tom istom hibernačnom období zmenili svoje útočisko od dobre ku zle izolovanej stromovej dutine. Zjavne fyziologicky zvládajú prechod od viac-menej stálej hibernačnej teploty s každotýždennými prebudeniami k hibernácii s fluktuujúcou telesnou teplotou a bez prebudení či naopak.
Zdá sa, že tieto lemury využívajú svoje tropické prostredie z hľadiska metabolizmu nanajvýš efektívne, podobne ako plazy, ktorých teplota kolíše podľa vonkajšej teploty. Takto totiž metabolicky a energeticky veľa ušetria, hoci potom nie sú také všestranné.
Maki tlstochvostí predstavujú prvý známy prípad dlhšie trvajúcej hibernácie jednak tropického cicavca, jednak primáta. Navyše dokladajú, že hibernácia prebieha aj pri pomerne vysokej telesnej teplote. To mení doterajšiu dvojkritériovú definíciu hibernácie ako zníženej úrovne metabolizmu pri nízkej telesnej teplote na jednokritériovú - so zníženým metabolizmom.
