SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
ROZSAH MOCI A ŠTÝL POHREBNÉHO RITUÁLU STAROVEKÉHO ŠTÁTU V ÚDOLÍ NÍLU DOSTAL VĎAKA NÁLEZOM AMERICKÝCH EGYPTOLÓGOV NOVÉ ROZMERY

Objavy z úsvitu dejín Egyptskej ríše

Egypt bol v staroveku ríšou, ktorá usmerňovala kolobeh dejín. Môžeme ho považovať za najstálejšiu civilizačnú mocnosť starovekého Orientu.


Slnečné počasie v egyptskej Gíze nedávno využili mnohí turisti aj na pozorovanie prechodu Venuše pred Slnkom. FOTO - ČTK/AP



Egypt bol v staroveku ríšou, ktorá usmerňovala kolobeh dejín. Môžeme ho považovať za najstálejšiu civilizačnú mocnosť starovekého Orientu. Popri ňom ukončovali svoju výnimočnú dejinnú púť civilizácie Mezopotámie alebo známa Chetitská ríša. Preto každý objav, týkajúci sa histórie Egypta, je zvlášť významný. Platí to aj o tohtoročných pozoruhodných nálezoch.

Egyptológovia objavili nové skutočnosti z obdobia vlády prvého panovníka 1. dynastie. Poznáme ho pod menom Hor-Aha a ešte stále ho zahaľuje rúško tajomstva. Počiatky jeho vlády sa kladú do rôznych rokov v období okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Objav pozostatkov z obdobia vlády faraóna Hor-Ahu je teda veľkolepým počinom, lebo poodkrýva doteraz nevyriešený problém vzniku starovekej ríše, jej prvých panovníkov a rozsahu jej moci.

Záhada v západných púšťach

V západných púšťach bádatelia objavili dôkaz, ktorý svedčí o mocenskom vplyve najstarších egyptských vládcov na území vzdialenom vyše 200 kilometrov od centrálneho priestoru starovekej ríše v údolí Nílu. Ide o územie na západe Egypta, ktoré ďalej pokračuje smerom na rozhranie Egypta a Líbye.

Americká egyptologička Salima Ikramová vo vrstve spred približne 3000-2900 rokov pred n. l. neďaleko oázy Charga (280 km od Luxoru) našla meno staroegyptského faraóna Ahu. Bolo zvečnené na vrchole spolu so sokolom, symbolom boha Hora. Tento prvý panovník 1. dynastie je známy aj pod menom Hor-Aha.

Zaujímavé je, že v tejto oblasti sa mená takých starých egyptských panovníkov nevyskytovali; najstaršie nálezy boli z obdobia staviteľov pyramíd (asi 400-500 rokov po vládcovi Ahovi). Ten však bol podľa najnovších poznatkov prvým panovníkom už v 1. dynastii, v tzv. archaickej dobe.

Aha, Narmer a Meni

Ahu ešte nedávno viacerí egyptológovia stotožňovali so zjednotiteľom oboch Egyptov, s legendárnym Menim alebo Narmerom. Meni je tradíciou považovaný za zakladateľa egyptskej ríše. V súčasnosti je Narmer posledným panovníkom nultej dynastie. Niektorí bádatelia predpokladajú, že Narmer bol otcom Meniho, respektíve Ahu.

Meno jedného z najstarších panovníkov Egypta Ahu, objavené tak hlboko v púšti, môže naznačovať viacero skutočností. Egypťania s touto oblasťou, keď sa ešte len formoval štát, buď iba obchodovali, alebo tam možno aj ťažili nerastné suroviny.

Abydos - miesto počiatkov

Ďalšie náleziská súvisiace s Ahom objavili v dolnoegyptskom Abydose (145 km severne od Luxoru). Územie v Abydose (Abdžu) bolo pohrebiskom v tesnej blízkosti ležiaceho pradávneho mesta Tinis (Čenej). Tinis bol juhoegyptským - hornoegyptským mestským centrom v počiatkoch formovania sa egyptského štátu, teda okolo roku 3000 pred n. l.

Americkí archeológovia odkryli v egyptskom Abydose približne 5000 rokov starú nekropolu, ktorá časovo súvisí s obdobím vlády panovníka Aha. Svedčia o tom zachované znaky na šiestich malých kameňoch; môžeme uvažovať aj o tom, či ide o šiestich pochovaných sluhov z pohrebného sprievodu na večnosť idúceho prvého faraóna 1. dynastie.

Šesť hrobov s mladými ľuďmi

Nekropola mala zaujímavý stavebný charakter, keď centrálnu svätyňu obklopovalo šesť hrobov. Ide o tzv. vedľajší hrob, respektíve hrobku, ktorá súvisela s vládcom z najstarších dôb staroegyptskej ríše.

Hrobka leží asi 1,5 km od posledného miesta odpočinku faraóna Ahu (pohrebisko B); ide o Severozápadné pohrebisko, v ktorom je pochovaný spolu s predpokladanou manželkou Benerib. Ahovu hrobku objavil v roku 1900 Sir Wiliam Matthew Flinders Petrie, veľká osobnosť britskej egyptológie.

V tomto období kňazov, úradníkov a sluhov ženy z kráľovej domácnosti usmrtili, aby svojmu pánovi boli k dispozícii i po jeho smrti. Pri skúmaní kostier z väčšieho množstva vedľajších hrobov vedci dospeli k záveru, že väčšinu ľudí, ktorí mali byť súčasťou posmrtného sprievodu vládcu, uškrtili. Podľa rozboru kostí ľudia, ktorí sprevádzali svojho vládcu na smrť, mali v priemere asi 25 rokov.

Nedávno tu našli ďalšiu vedľajšiu hrobku so zvieracími kosťami a iné, doteraz neidentifikované nálezy. Hrobka patrila do obdobia vlády iného faraóna prvej dynastie.

Z oblasti Abydosu poznáme viacero hrobiek nielen panovníkov prvej dynastie (vrátane Ahu), ale napríklad aj vládcov 0. dynastie. Práve v súvislosti so spomínaným pohrebiskom B môžeme konštatovať, že zrejme tu pochovali aj posledných troch panovníkov 0. dynastie: Iri-Hora, Ka a Narmera (pred a okolo 3000 pred n. l.).


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Dokonale absurdné potvrdenie

V Kocúrkove jedného dňa vyjde detská knižka s názvom "Príhody z krajiny zvanej Slovensko".

Koronavírus: Matovič je s testovaním spokojný, zachytili 5 594 infekčných (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.
Píše Luboš Palata

Česi robia všetko pre to, aby sa udržali na čele rebríčka

Na Covid zomiera sto ľudí denne, hlavné však je, že sme premianti.

Ľudia si prezerajú stánky na trhu pri rieke Vltava v Prahe v sobotu 24. októbra 2020.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.

Neprehliadnite tiež

NASA dnes prezradí vzrušujúci objav z Mesiaca

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.