Denník New York Times pred niekoľkými mesiacmi pátral po tom, kto vlastne vytvára počítačové vírusy. Jeho reportéri okrem iných navštívili v Česku aj jedného z popredných členov česko-slovenskej "vírusovej" skupiny 29a vystupujúceho pod prezývkou Benny.
Na šírenie vírusov sú podľa odborníkov potrebné dve veľmi odlišné skupiny ľudí. Tí prví ich vymyslia a vytvoria a druhí vypustia do sveta. Dvadsaťjedenročný Čech Benny patrí do prvej kategórie - je hrdý na to, že každý jeho vírus "prináša novú myšlienku", nový nápad, ako oklamať bezpečnostné systémy, a nad niektorými jeho výtvormi vraj s uznaním kývajú hlavou aj antivírusoví experti. Jeho doteraz najznámejším kúskom bolo vytvorenie prvého vírusu napádajúceho Windows 2000 dva týždne predtým, ako sa systém vôbec dostal na trh.
Stačí im obdiv
Napísanie počítačového vírusu však nie je trestné - tým je až jeho vypustenie "do voľnej prírody". Benny je podobne ako absolútna väčšina ostatných programátorov vírusov príliš inteligentný na to, aby niečo také urobil. Počítač, na ktorom pracuje, je dokonca úplne odpojený od internetu, aby vírus nemohol uniknúť ani nešťastnou náhodou. Zdrojový kód vírusu a jeho podrobný popis však podobne ako ostatní špičkoví tvorcovia vírusov zverejňuje na svojej webovej stránke - jeho odmenou je obdiv ostatných k jeho kvalitnému kódu či originálnej myšlienke.
Láka imidž hackerov
Na webovej stránke však kód vírusu leží dostupný komukoľvek a skôr či neskôr si ho niekto skopíruje a začne rozosielať po internete. Sú to väčšinou veľmi mladí počítačoví nadšenci, ktorých láka tajomný imidž hackerov z hollywoodskych filmov, ale hackerské schopnosti či vedomosti im chýbajú. Chcú sa preto zviditeľniť aspoň tým, že spôsobia na internete chaos - a skutoční hackeri im na to dávajú k dispozícii množstvo nástrojov.
Jedným z nich je napríklad program Batch Trojan Generator - automatický výrobca vírusov, konkrétne takzvaných trójskych koní. Z webu si ho môže stiahnuť ktokoľvek a po spustení stačí odpovedať na niekoľko jednoduchých otázok. Má vírus zmazať dáta v napadnutom počítači? Má sa automaticky spustiť pri každom jeho štarte? Potom už stačí len dielko pomenovať, napríklad po práve populárnej hudobnej hviezde, a na svete je smrtiaci vírus, ktorý bude ničiť súbory v počítačoch ľudí, čo sa nechajú nachytať a kliknú na lákavú príponu v prijatom e-maili.
Návod z bezpečnostných stránok
Autorom tohto programu na výrobu vírusov je 16-ročný Mário, ktorý žije v dedinke uprostred hôr v južnom Rakúsku. Počas návštevy dlhovlasého pubertiaka jeho mama práve pre neho pripravovala večeru a na posteli v jeho izbe pod plagátom Anny Kurnikovovej sedela plachá 15-ročná priateľka.
Ďalší známy autor vírusov je z Nemecka a vystupuje pod prezývkou Philet0ast3r. Má 21 rokov, strieborný piercing v dolnej pere a písaniu vírusov sa venuje po večeroch ako svojmu hobby (popri organizovaní súkromných večierkov v dome oblepenom antiglobalistickými plagátmi) - cez deň totiž robí opatrovateľa v ústave pre mentálne postihnutých. O vírusy sa začal vraj zaujímať tak, ako väčšina jeho "kolegov" - keď jeho vlastný počítač napadol vírus. Najľahším spôsobom, ako napísať nový vírus, je podľa neho sledovať stránky pre profesionálov venujúcich sa počítačovej bezpečnosti. Na nich sú zverejňované podrobnosti o všetkých novoobjavených bezpečnostných nedostatkoch - stačí si ich prečítať a napísať program, ktorý ich využije.
Autori vírusov tvrdia, že nie sú hrozbou
Všetci autori vírusov majú spoločné najmä to, že rázne odmietajú možnosť, že by svojím konaním niekomu škodili. Netvoria kódy, ktoré by ničili dáta iných, a vírusy nikdy nevypúšťajú do sveta. Všetci zároveň tvrdia, že hneď po napísaní nového vírusu vždy zašlú jeho kópiu do firiem vyrábajúcich antivírusové programy, aby sa na ich útok mohli pripraviť pre prípad, že by niekto ich myšlienku v budúcnosti zneužil. Mnohí autori vírusov preto veria, že nie sú pre spoločnosť hrozbou, práve naopak - ich práca vraj "zlepšuje imunitu" internetu. Skutočným škodcom sú podľa nich veľké firmy, najmä Microsoft, vyrábajúce produkty, ktoré útokom vírusov tak ľahko podľahnú.
Bezpečnostní experti to však považujú za alibizmus. "Keď zverejnia vírus na internete, vedia, že sa určite nájde niekto, kto ho vypustí," povedal New York Times Eugene Spafford z Purdue University. Autori sa potom z vlastných vírusov, ktoré dobýjajú svet, môžu tešiť a zároveň sú v bezpečí, pretože im žiadne postihy nehrozia. (tb)
