Jerevan 20. novembra (TASR) - Arménski archeológovia objavili v západnom Arménsku v oblasti Aragats zvyšky veľkého mesta, ktorého vek odhadujú na 5000-6000 rokov. Informoval dnes o tom Archeologický a etnografický ústav Arménskej akadémie vied.
Archeologické vykopávky odkryli na ploche 200 hektárov unikátnu aglomeráciu z doby bronzovej, porovnateľnú s mestami starovekých východných civilizácií, napríklad Sumerov, Egypťanov či Číňanov. Podľa slov vedúceho archeologického tímu a člena ústavu Pavla Avetissiana mesto existovalo až do stredoveku, do 12. storočia.
Nájdené mesto pomenovali archeológovia "mesto chrámov" kvôli veľkému počtu svätýň, chrámových komplexov a oltárov.
Okrem bronzových zbraní, ozdôb a sošiek sa tu našli staré mince, niektoré s obrazom rímskeho cisára Octaviana Augusta. Ich nález predpokladá čulé obchodné styky arménskeho mesta s Rímom.
Skaly neďaleko dediny Agarak, poznačené ľudskou rukou, vždy priťahovali pozornosť, no vykopávky sa začali len pred troma mesiacmi v spolupráci s istou americkou spoločnosťou. Doterajšie práce si vyžiadali náklady 25.000 dolárov a ich dokončenie ďalšiu investíciu vo výške 70.000 dolárov.
Ako odhaduje tím archeológov, úplné preskúmanie mesta bude trvať ďalších 30 rokov, no časť z neho sa možno podarí otvoriť pre turistov do dvoch rokov.
