q Tím M. Bietenholza z York University (Kanada) objavil v rozpínajúcich sa zvyškoch hviezdneho výbuchu-supernovy 1986J hustý objekt, neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru.
q Marjorie Chanová z University of Utah (USA) s kolegami našla v južnom Utahu už pred časom rovnaké guľôčky z minerálu železa hematitu, aké na Marse odhalil rover Opportunity a vedci ich nazvali "čučoriedky". Na Zemi vznikajú vyzrážaním minerálu z podzemnej vody.
q Robert M. Carter and Paul Gammon z University of Adelaide (Austrália) získali ďalšie dôkazy, že významné klimatické zmeny počas posledných 100 000 rokov sa vždy začínali na južnej pologuli o 1500 až 3000 rokov skôr pred podobnými javmi na severnej.
q Tím Howarda Gendelmana z University of Nebraska Medical Center (USA) zaočkoval myši proti Parkinsonovej chorobe. Použil pri tom náhodné reťazce aminokyselín, ktoré vyvolávali rast protizápalových imunitných buniek a obmedzovali degeneráciu neurónov.
q Ted Hackstadt z National Institute of Allergy and Infectious Diseases (USA) s kolegami zistil, že nebezpečné chlamýdiové baktérie (na obrázku) vstrekujú do hostiteľskej bunky bielkovinu, ktorá spôsobuje, že bunka následne chlamýdiu pohltí, čo je nevyhnutný predpoklad infekcie.
q Zhou Zhu z Yale University (USA) s kolegami zistil v pľúcnom tkanive astmatických ľudí zvýšený obsah chitináz, enzýmov, ktoré štiepia chitín, látku, z ktorej sa skladá povrch tela radu parazitických organizmov (huby, hmyz, kôrovce).
q Tím Lindy Partridgeovej z University College London (Veľká Británia) odhalil, že ovocné mušky a hlísty majú vo svojom tukovom tkanive tú istú signálnu dráhu, ktorá reguluje starnutie. Ide o tzv. inzulín/inzulínu podobný rastový faktor. Jeho potlačenie predlžuje život.
q Nový model ľudského sluchu, ktorý vytvorili Ruedi Stoop a A. Kern z ETH (Švajčiarsko), tvrdí, že prekrývajúce sa tóny oddeľuje a zaostruje už ucho, nie až mozog.
q Podľa tímu Andrewa Balmforda z University of Cambridge (Veľká Británia) by morské rezervácie na 20-30 percentách plochy pozemských oceánov nielen že pomohli ochranárstvu, ale s tým istým výsledkom by boli aj lacnejšie ako vládne dotácie komerčného chovu rýb.
q Podľa varovania odborníkov OSN budú v roku 2050 v dôsledku klimatických zmien, odlesňovania, stúpania hladiny morí a populačného rastu ohrozené ničivými záplavami až dve miliardy ľudí, teda v tom čase približne štvrtina ľudstva.