Takéto vajce našli Siaolin Wang a Žongže Žou z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu. Napísali o ňom v časopise Nature.
Fosília je zo západnej časti provincie Liao-ning (severovýchodná Čína). Našla sa v bridliciach, ktoré kedysi tvorili súčasť jazerného dna. Rádioizotopové datovanie nálezovej vrstvy ukázalo, že je stará 121 miliónov rokov. To zodpovedá záveru skorej kriedy v druhohorách.
Takmer úplne zachované vajce má maximálnu dĺžku 53 mm a maximálnu šírku 41 mm. Eliptický obvod, zodpovedajúci škrupine, je zreteľne odlíšený od vnútornej žltkasto-sivej matrice. Embryu chýba časť lebky, ostatná kostra je prakticky úplná. To, že naozaj ide o pterosaura, dokladajú detaily ramenných a hrudných kostí, ako aj nezvyčajne predĺžený štvrtý prst na tuho zložených predných končatinách. Podľa všetkého patril k známym pterodaktylom. Z fosílií nájdených v provincii Liao-ning embryo najviac pripomína pterodaktyly z rodu Haopterus. Zachovali sa tiež vlákna jeho krídlovej membrány a odtlačky kože.
Embryo zrejme zahynulo náhle, možno následkom prírodnej katastrofy (sopečný výbuch?), a smrť ho zastihla iba niekoľko dní pred vyliahnutím. Keby sa narodilo, vyrástol by z neho stredne veľký až veľký pterodaktyl, ktorý by vedel lietať a zháňať si potravu nezávisle od rodičov už krátko po vyliahnutí. Embryo je väčšie ako fosília najmenšieho známeho mláďaťa pterodaktyla z bavorského Solnhofenu, ktoré zjavne vedelo lietať a malo rozpätie krídel 18 cm (oproti 27 cm u novonájdeného embrya).
Prvé pterosaury sa objavili v neskorom triase, pred asi 230 miliónmi rokov, prakticky súčasne s dinosaurmi a cicavcami. A s dinosaurmi pred 65 miliónmi rokov opustili evolučnú scénu.
Pterosaury ako druhá skupina organizmov v histórii života na Zemi vynašli lietanie. Prvý bol hmyz, ktorý začal lietať minimálne o sto miliónov rokov skôr, ešte v prvohorách.
