Zabudli sme na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozilo? Nie tak úplne, lebo náš mozog si naň pamätá. Keď sa hrozba zjaví znovu, napriek tomu, že ju ešte ani nevnímame, snaží sa nás pred ňou ochrániť, alebo nás na ňu aspoň včas upozorniť. Zistil to Ben Seymour z University College v Londýne.
Seymourov tím podľa internetového serveru BBC použil na polhodinový výskum mozgu štrnástich dobrovoľníkov funkčnú magnetickú rezonanciu. Sledoval, ako sa správajú pri experimentoch, v ktorých dostávali ľahký elektrošok, ak sa na obrazovke zjavili určité obrazce. Keď sa pokusy skončili, nik z účastníkov nedokázal povedať, aká konkrétna kombinácia obrazcov im spôsobovala bolesť (bol to štvorec nasledovaný kruhom), a ktorej by sa teda počas pokusov mal obávať.
Skener však ľahko zistil, že po niekoľkých elektrošokoch sa určitá časť mozgovej kôry aktivovala v prípade kruhu, a vyslala signál, ktorý donútil brušné svaly, aby sa stiahli v očakávaní bolesti. Ešte aj po nejakom čase mozog podobným spôsobom reagoval nielen na kruh, ale aj na štvorec. Ako keby chcel povedať - pozor, niečo sa tu chystá, buď v strehu.
"Ľudský mozog je unikátny biologický počítač, zložený z približne sto miliárd neurónov, v ktorých sa rodí myseľ a ktoré riadia naše správanie," povedal Seymour. "S použitím zložitej matematickej stratégie sa sústavne stará o to, aby sme zostali na žive, dokonca aj vtedy, keď si to neuvedomujeme. Táto schopnosť sa nepochybne zdokonaľovala v evolúcii."
Preto napríklad občas cítime odpor k určitým zvukom, veciam alebo jedlám - a netušíme, prečo.
Ako každá súčasť nášho podvedomého správania, aj táto má svoju odvrátenú tvár. Prejavuje sa u pacientov, ktorí trpia nevysvetliteľnými bolesťami, nevyplývajúcimi z fyziologických poškodení. Vo Veľkej Británii je ich asi desať percent. V pozadí chronických bolestí, ktoré sa veľmi ťažko potláčajú, môže byť naprogramovaný strach pred niečím, čo ľudia nevedia sami definovať. Seymour je presvedčený, že tieto mechanizmy by sa mali študovať oveľa viac ako doteraz.
(ač)
