SME

Cassini pátrala po minulosti Phoebe

K šiestej planéte našej slnečnej sústavy, Saturnu, sa približuje sonda Cassini. Z jeho blízkosti koncom uplynulého týždňa vyslala desiatky pozoruhodných záberov mesiaca Phoebe, ktorý už dlho priťahuje zraky astronómov.


Umelecká vízia pristátia sondy Huygens na Titane, ktoré sa má odohrať 14. januára 2005. ILUSTRÁCIA - NASA, CRAIG ATTEBERY



K šiestej planéte našej slnečnej sústavy, Saturnu, sa približuje sonda Cassini. Z jeho blízkosti koncom uplynulého týždňa vyslala desiatky pozoruhodných záberov mesiaca Phoebe, ktorý už dlho priťahuje zraky astronómov.

Ide o veľmi temné nebeské teleso, ktoré odráža iba šesť percent dopadajúceho svetla, niektorí vedci však už po prvých fotografiách z Cassini usúdili, že podľa všetkého záhadný Phoebe priletel z vonkajších oblastí našej slnečnej sústavy, ležiacich za obežnou dráhou Pluta.

Stopy ľadu a opačná obežná dráha

Vzdialený pôvod Phoebe podporujú dve skutočnosti. Po prvé, na kráterovitom povrchu mesiaca, veľkého v priemere iba 220 kilometrov, prebleskujú plôšky, pravdepodobne tvorené ľadom. Zľadovatených telies je na vonkajších dráhach slnečnej sústavy viac. Po druhé, Phoebe a niekoľko menších vonkajších mesiacov obieha okolo planéty v opačnom smere ako jej vnútorné mesiace; Phoebe dokonca po zvláštnej osi.

"To samo o sebe znamená, že ide o teleso, ktoré pravdepodobne zachytil Saturn na svojej orbite v počiatkoch slnečnej sústavy," vysvetlila Carolyn Porcová z vedeckého týmu misie pre agentúru AP.

Kvalitnejšie ako z Voyageru

Cassini urobila snímky Phoebe z blízkosti asi dvetisíc kilometrov, a trvalo 84 minút, kým prekonali vzdialenosť 1,5 miliardy km na Zem. Sú oveľa kvalitnejšie ako tie, ktoré poslal v roku 1981 Voyager, vzdialený od Phoebe viac ako dva milióny kilometrov.

Teraz sa Cassini približuje k obežnej dráhe okolo Saturnu, kde by od 30. júna mala stráviť štyri roky pozorovaním prstencov, objavených v roku 1610 Galileom Galileim, a samozrejme najmä mapovaním planéty a jej 31 známych mesiacov.

Najdokonalejšia sonda

Sonda, ktorá od októbra 1997 mieri k Saturnu, je spoločným dielom amerických a európskych vedcov. Stála 3,3 miliardy dolárov a je najdokonalejšou vesmírnou sondou, akú kedy človek vytvoril. Okrem antén, umožňujúcich spojenie so Zemou, má na palube prístroje na meranie magnetického poľa, infračervený spektrometer, ktorý bude analyzovať teplotu a zloženie planéty, a samozrejme dve kamery, ktoré po 1. júli vyšlú viac ako 300-tisíc fotografií s vysokým rozlíšením.

Jej súčasťou je tiež unikátna sonda Huygens. Tá by mala 14. januára 2005 dosadnúť na najväčší Saturnov mesiac Titan, ktorý ako jediný má atmosféru - nezvyčajne hustú a zvláštneho zloženia. Toto zamrznuté laboratórium by nám možno mohlo osvetliť, ako to kedysi dávno vyzeralo na Zemi. Pretože však pristátie bude tvrdé, odborníci Huygensu zaručujú tri sekundy života, veria však, že by mohol vydržať až polhodinu.

S hudbou na palube

Huygens nesie na svojej palube okrem vedeckých prístrojov aj nahrávky pozemskej hudby, ktorá sa dostane na doteraz najvzdialenejšie miesto v kozme, kam prenikol ľuďmi vyrobený prístroj. Štyri skladby v celkovej dĺžke 12 minút skomponovali Francúzi Julien Civange a Louis Haéri.

"Projekt Music2Titan odráža našu túžbu ozdobiť Zem a vesmír nekonvenčným umeleckým projektom," povedal Civange pre informačný server ESA. "Chceme tiež mladým ľuďom priblížiť kozmické projekty, hľadanie mimozemských civilizácií, nadviazať dialóg o kozmických vedách aj mimo vedeckej komunity, a šíriť sny."

Ak Cassini v najbližšom čase nájde správnu cestu medzi nebezpečnými úlomkami, tvoriacimi Saturnove prstence, sen francúzskych muzikantov sa stane skutočnosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu