Takáto hrozivá vízia spustošenej krajiny by nemusela zostať len umeleckou fantáziou. ILUSTRÁCIA - NEW SCIENTIST/BLACKCOFFEE.COM
Pre nás je možno názov fytoftóra neznámy, ale určite nie pre Kalifornčanov. Pred troma rokmi biológovia označili nový druh týchto mikroskopických húb za pôvodcu záhadného náhleho zomierania dubov, šíriaceho sa pobrežnými lesmi Kalifornie. V Austrálii je fytoftóra na popredných miestach rebríčka prírodného zla, zodpovedného za pustošenie známych eukalyptových lesov a vresovísk na juhozápade krajiny.
Ako v analytickom článku píše New Scientist, rovnaká smrteľná choroba, aká sa objavila vo Veľkej Británii, vyvolala strach aj o európske lesy. V Írsku je fytoftóra známa už od polovice 19. storočia, keď zničila úrodu zemiakov a spôsobila hladomor.
Fytoftóry v pohybe
"Fytoftóry sú v pohybe," cituje New Scientist Cliva Brasiera, ktorý tento nekontrolovaný pohyb považuje za zvlášť nebezpečný. Brasier strávil viac ako 30 rokov ich výskumom. Zistil, že vo svojich prirodzených prostrediach napáchajú len malé škody, ale ich prenos na nové územia môže spôsobiť katastrofu.
Situáciu ešte zhoršuje masový pohyb rastlín, ktorý umožní stretnutie nových škodcov; tie môžu vytvoriť nové a potenciálne nebezpečné kmene. Tak to bolo aj v ďalekej minulosti; napríklad Chris Lavers v knihe Prečo majú slony veľké uši považuje presun nových druhov cez kontinenty za hlavnú príčinu masového vymierania v ďalekej histórii Zeme.
Prvé bolo San Francisco
Prvé náhle úmrtia dubov sa objavili v roku 1995 v okolí zálivu pri San Franciscu. Viacero druhov dubov najprv zhnedlo a potom uhynulo. Epidémia sa šírila rýchlo, v roku 2001 sa objavila už na juhozápade Oregonu. Teraz zabíja desiatky tisíc stromov.
"Choroba neútočí všade rovnako. Niektoré oblasti sú zničené, iné zostávajú nedotknuté," povedal Dave Rizzo, lesný patológ z University of California v Davise.
Najprv sa predpokladalo, že stromy hynú v dôsledku sucha a následného útoku kôrových chrobákov a iných škodcov. Ale v roku 2000 Rizzo a Matteo Garbelotto z Berkeley, University of California, izolovali fytoftóru z krvácajúcich vredov stromov. "Bolo to veľmi prekvapujúce, lebo sme jednoznačne našli nový druh," hovorí Brasier. "A takmer určite ho do USA niekto importoval."
Správy z Nemecka a Holandska
Nebezpečenstvo bolo také vážne, že Európska únia zakázala dovoz stromov a dreva z postihnutých oblastí. Medzitým Brasier začal sledovať situáciu v Európe, a takmer ihneď ho kolega z Holandska informoval o fytoftóre (Phytophtora ramorum), objavenej v roku 1993 na rododendronoch v záhradných škôlkach v Nemecku a Holandsku. Neskôr sa ukázalo, že ide o mierne odlišné druhy s rôznymi príznakmi, čo ukazuje, že na kontinenty sa dostali samostatne.
Potom sa však objavil škodca aj v škôlkach. Pravdepodobne tam žil už dlho a neskôr sa preniesol aj na dubové lesy v ich blízkosti.
Everett Hansen, lesný patológ z Oregon State University v Corvallise, hovorí: "Predpokladáme, že fytoftóry prišli z Ázie, ktorá je centrom diverzity rododendrónov."
Kalifornia sa zmenila, Európa ešte žije
Celé kalifornské stráne sú už teraz mŕtve, a táto časť USA sa zo šoku hneď tak nespamätá. V Európe je situácia iná. V októbri 2003 Brasier s kolegyňou Sandrou Denmanovou síce objavili krvácajúce vredy na kmeni stromu v južnom Anglicku a v Holandsku, našťastie to však boli iba ojedinelé prípady. Preto ešte žije šanca, že Európa si s nákazou poradí.
Možno však jediný účinný spôsob, ako zabrániť ďalším chorobám, je obmedziť pohyb rastlín a vrátiť sa k miestnej produkcii. To sa nebude páčiť najmä veľkoobchodníkom, píše New Scientist.
"Je to však globálny problém," zdôrazňuje Brasier. "V stávke sú všetky lesy a prírodné ekosystémy po celom svete."
