Castle Strike - postavte si vlastnú pevnosť

Nech sa nám zdá stredovek akokoľvek krásny z rôznych romantických kníh, nech nám ho opisujú ako obdobie chrabrých bojovníkov a objavovania, v skutočnosti to bolo bolestné chvíle pre ľudstvo. Väčšina ľudí živorila, mor bol na dennom poriadku, ale aj tak nás toto obdobie fascinuje. Castle Strike nie je len o stavaní hradov, je aj o pomste a to sa len tak v stratégii nevidí.

Strongold sa dá považovať za jedinečnú hru v zmysle stavby vlastného hradu, no bolo to okaté a postaviť poriadne hradby bola niekedy nadľudská úloha. Všetko to dorazila úbohá umelá inteligencia. Slepý medzi jednookými kráľom. Už dlho som sa nebavil hraním a hlavne budovaním svojho hniezdočka tak ako tu. Jednoduchý systém: "Sem bachnem tú budovu o desať pixelov ďalšiu", sa nedá aplikovať v tejto gameske tak jednoducho. Ale ten pocit, keď sa vám po hradbách preháňajú vojaci, vy s prehľadom bránite svoje hradby, radosť pozerať sa.

Ale aby som znovu nezačínal od stredu a neskákal z jednej časti na druhú, začneme pekne od začiatku. Na úvod si zvoľte tutorial, nič nestratíte, hoci extra zábava to nebude. Úprimne, ktorý tutorial bol zábavný? Potom však nasledujú samotné kampane a začína sa rozvíjať nádherný príbeh. Warcraft 3 bola len mierne nadpriemerná stratégia a uchytila sa viac-menej v multiplayeri, no aj samotná hra nebola zlá. Viete prečo? Vykašleme sa na povyšovanie hrdinov, to bolo príjemné spestrenie, dôležitou súčasťou hry bol jej príbeh. Nádherné a takmer filmové sekvencie sa striedali s pútavými animačkami v engine, ktoré neboli len tak pre srandu králikov. To isté nás čaká v Castle Striku.

Úvodné udalosti vám zveria do rúk osud šlachtica Thorwalda von Rabenhorsta, ktorý je násilne vyhnaný zo svojho domova. Nič moc, príbehov o pomste sme tu mali už dosť, ale teraz to naklepanie prdelky princa Alricha von Drachenfelsa má trošku epickejší nádych. Spočiatku som si story vôbec nevšímal a len znudene počúval hlas rozprávača, no už pri druhej misii som zbystril pozornosť tešil sa na pokračovanie v ďalšej misii. Je to síce klišé, ale príjemne spracované, takže som nič nenamietal. Boj za znovuzískanie domova a pomsty sme tu mali už nespočetne mnohokrát, ale skúsenosť nás naučila, že ak je predkladaná pred publikum správnym spôsobom, tak ono zmäkne a sleduje ho so zatajeným dychom. Táto recenzia tu však nebude preto, aby som vám všetko vykecal, dostal by som možno od niekoho po ústach a to vôbec nepotrebujem.

Táto nemecká precíznosť neutíchne ani po prvej kampani, nasledujú ďalšie dve (hráte za 3 národy: Anglicko, Nemecko a Francúzsko) so samostatnými príbehmi a rovnako dôsledne prepracovaným. Takto je putovanie podporované dostatočne hutnou atmosférou a je nádherne vidieť snahu scenáristu. Ak si niekto sadne a vypotí niečo zo svojho srdca, flákanie dá stranou, určite to (prinajmenej u recenzentov) neostane nepovšimnuté. Som zvedavý ako bude reagovať akciami zdegenerovaná verejnosť.

Dobre, stačilo obkecávačiek príbehu, vrhnem sa už na samotnú hru. Misie sa dajú  rozdeliť na dve klasiky, v jednej budujete a zbrojíte armádu, aby ste zlikvidovali nepriateľa na druhom konci mapy a v druhej máte vopred daný počet panáčikov a len sa predierate mapkou za svetlým zajtrajškom. Najprv sa budem venovať druhému typu levelov. Aj keď sa môže zdať, že pomôže klasická stratégia, v ktorej označíte všetku zberbu a s pohodovým úsmevom a prstom v obľubenom otvore ju posielate na dotieravé a menšie nepriateľské skupinky vojakov, tak ste vedľa, tu je to o trošku zložitejšie. Hrdina tu síce je, dokonca je silnejší ako normálne jednotky, ale dokáže aj v extrémne krátkom čase otrčiť kopytá, takže sa oplatí (lepšie napísané, je nutné) začať taktizovať. Po mape sú roztrúsené delá (alebo ich získate od nepriateľa viac-menej dobrovoľnou cestou) a každé má iný dosah, je presnejšie, pomalšie a tak ďalej. Pri každom však musí niekto stáť a už sa postup pomalší, rozostavujete vojakov, aby ste to čo najmenej schytali a podobne. Veľmi ma potešila misia v prvej kampani, keď som mal k dispozícii len hlavného hrdinu a musel som vyslobodiť z nepriateľského zámku dôležitú postavu. Nepriateľskí vojaci boli rozostavení s menšou frekvenciou, no pribudol im klasický trojuholník ich pohľadu, ktorý poznáme napríklad zo série Commandos. Toto už bolo trošku náročnejšie, pri hlučnom zabití sa na vás vyrojil kopec nepriateľov a umieračik zvonil o pár sekúnd. Potlesk. Podobných misií je v hre viac, ale nechcem vás pripraviť o prekvepenie, skutočne to stojí za to.

Klasikou v real-time stratégiách je stavba vlastnej základne, bránenie sa nájazdom protivníka a potom jeho zmetenie z povrchu mapy.

Nesmiem zabudnúť na skúsenosti získavané v boji, ale tie som ani moc nevnímal a bral som to len ako nevnútené spestrenie. Nerozdeľujete nikomu bodíky do špeciálnych vlastností, len sa danej jednotke (hrdina) zvýšia základné atribúty. Dalo by sa povedať, že to je aj všetko. Žiadne zložité princípy nečakajte, no poctivá zábava sa dostaví ako na koni. Vaše jednotky sú dostatočne diferencované (boj na blízko, na diaľku, jazda, katapulty a delá) a platí tu známa detská hra kameň-papier-nožnice. Najviac ma zaujali kone, ktoré rovnako ako v Sacred výborne poslúžia svojim pánom svojou rýchlosťou. Štyri nohy sú štyri nohy (pštros sa neráta:). Jednotky pochytili prvok únavy, takže nevydržia bežať cez polku mapy, ale lapajú po dychu po pár desiatkach metroch. Také lemry som síce ešte nevidel, ale keby som mal ja bežať osobne v tej zbroji, asi by som to vzdal po pár metroch. Zo začiatku deprimujúci, no zistil som, že príjemný prvok v hre.

Najlepšie je však obliehanie hradu alebo pre zmenu jeho bránenie. Najtvrdším orieškom býva prerazenie/obrana hradieb. Útočníci pod spŕškou šípov padajú, z diaľky padajú delové gule na kamenné hradby, pod ktorými sa zhromažďujú bojovníci s rebríkom... ak vám podobné strategické besnenie nie je proti srsti, určite budete so zatajeným dychom bojovať. Castle Strike má však samozrejme aj chybičky krásy, ale veď od toho tu máme hodnotiacu časť, tak hor sa ďalej.

GRAFIKA 8 / 10
V jednej staršej novinke som nazval Castle Strike Strongholdom 3D. Výnimočne som mal aj pravdu a od radosti, že mi grafická karta nebzučí v počítači pre srandu králikov, by som mal chrochtať blahom, ale 3D je niekedy v stratégii na obtiaž. Myslím tým prehľadnosť. Občas sa pri bojoch človek stratí a tak sa zúfalo snaží zarotovať, priblížiť a otočiť správnym pohľadom, aby mal prehľad o boji. Musím povedať, že tretí rozmer mi zo začiatku spôsoboval syndróm odhadzovania myšky, no po hodinke hrania sa to poddá.

K samotnému grafickému spracovaniu sa toho nedá povedať, stačí sa pozrieť na okolité screenshoty a každý bude mať jasno. Jednotlivé objekty vyzerajú skôr rozprávkovo, ale nič vás nenadchne tak, že by ste si to pamätali. Postavičky bojovníkov sa síce pekne hýbu, ale textúr na sebe nemajú mnoho (žiadne slintačky typu Rome: Total War  alebo Battle of Middle Earth), no svoj cieľ spĺňajú. Ak neviete rozoznať kopijníka od mečiara, stačí zazoomovať a je to hneď vidieť. Inak je na hru radosť pozrieť, ak nám budova horí, peasanti behajú s vedrami vody a hasia horiaci objekt (konečne treba budovu NAJPRV uhasiť, inak stále ubúdajú hitpointy stavby a až potom sa môžete vrhnúť na opravu), paňácovia pri dele nabíjajú hlavne, proste idylka, hoci nie je úplne nádherná, je to úplne dostačujúce.

Prskám však na absenciu klasických filmových sekvencií. Som neskutočne zarmútený, nemuselo to byť až tak precízne ako od Blizzardu, ale animačky v engine sú otrasné a ak by v nich nebol príbeh, okamžite by som ich odklikával. Pôvodne som chcel byť prísny a dať grafike o pol hviezdičky menej hlavne za tieto „animačky“, ale dnes bolo fajn počasie, tak som sa uľútostil, nie je to až tak strašné. (Poznámka svedomitého recenzenta: Je samozrejme jasné, že podľa počasia nehodnotíme nikdy, vždy to má svoje opodstatnenie a ani poodhalené ženské stehno na Obchodnej nás nenaplní neprirodzeným optimizmom...ehm).

INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je úplne typické pre RTS, používate myšku a zopár klávesových skratiek. Verím, že nemusím nikomu vysvetlovať ako sa označujú jednotky, ako ich uvedieme do pohybu a podobne. Ak náhodou patríte do tejto skupinky ľudí, stačí sa ozvať na našu adresu, do predmetu napíšte Lama a my vašu správu s radosťou vymažeme.

Nepozdával sa mi však design samotného menu. Je zbytočne veľké a dôležité položky majú menšie ikonky. Ide napríklad o prepínanie medzi typmi budov a je to trošku od ruky. Musím však pochváliť niekoľko zaujímavých funkcií v menu, ktoré vám uľahčia hranie, no tú robustnosť si nemeckí tvorcovia mohli odpustiť. Vyzerá to neohrabane, ale to je jediná výrazná chybička, cez ktorú sa dá v pohode preniesť. Inak to je klasická klikajda.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10

Dá sa vlastne povedať, že v Castle Strike sa zbytočnými vecami nezaoberáte vôbec, len si užívate hranie a o to ide. Dokonca by som navrhoval vykašľať sa na slávnych Generals, či iným známym primitívnym stratégiám, veď ide hlavne o zábavnosť a tá z Castle Striku priam srší. Možno najväčší podiel majú na tom zábavné a výborne navrhnuté misie. Jednu som vám už vyššie popísal a verte mi, že sa nejedná o ojedinelý pokus. Schématicky sú misie síce otrepané, ale ich dizajn, prevedenie a hlavne hlavná myšlienka je neskutočne chytľavá.

Vrchol všetkého sú však už vyššie spomínané obliehania hradov. Nie je to len tak a navyše musíte zosinchronizovať veľký počet jednotiek, baranidlami otvárať brány (alebo sa vyštverať na hradby pomocou rebríkov... alebo sa podkopať a bránu otvoríte zvnútra!). Možností utokov je mnoho, ak sa vám to nepozdáva, ničte hradby pomocou kanónov, no tie v osobných súbojoch nevydržia veľa, lučištníci padajú po prvej facke. Súboje majú šťavu.

MULTIPLAYER
Hra obsahuje aj hru pre viac hráčov, no nedostal som sa k jeho testovaniu. Funguje cez systém Gamespy, takže s jeho funkčnosťou by nemali byť výrazné problémy. Búrať vlastné panstvá si môže navzájom štvorica ľudí.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
V hre to žije a budete to vedieť aj podľa zvukov. Každá činnosť, predmet, akcia je ozvučená, takže sa v hre môžete neskôr orientovať aj podľa zvukovej kulisy. Okrem klasického ozvučenia by som chcel vyzdvihnúť zaujímavý hlas rozprávača. Nebude vám nič výrazne chýbať, no predsa k dokonalosti tu chýba niečo výnimočné.

HUDBA 8 / 10
Hudobné spracovanie nebolo zlé, znelo celkom dobre, pochody počas bojov dodávali situácii ten správny šmrnc, no aj tak to mohlo byť lepšie. Motívy boli príjemné a zodpovedajú dnešnému nadštandartu kvalitou i kvantitou.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
K tejto položke bude smerovať jediná moja výhrada. Moji vojaci sa niekedy chovali ako úplní idioti a ich samovražedné pokusy som moc neschvaloval, ale aj tak s neuveriteľnou radosťou chodili na prechádzky do nepriateľského náručia, kde si síce nazbierali dosť kvetiniek... na vlastný hrob. Treba sa o nich poctivo starať, ale na druhú stranu aj oni prekvapia vlastným rozumom, len občas jednoducho zblbnú, takže sa misia sama nedohrá ;). Agresivita a sila nepriateľa dosť záleží aj od zvolenej obtiažnosti (klasické tri stupne v podobe easy, normal a hard) a môžem vám povedať, že záverečné misie boli dosť náročné a v tom teple čo je, som sa zapotil viac než dosť.

Ak všetko prejdete, je tu samozrejme ešte skirmish mód a s obsahujúcim generátorom ide o zábavu na kopec dlhých večerov.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT  8 / 10
Dilema v udelení záverečného hodnotenia bola teraz pre mňa obrovská, no rozhodol som sa hru ohodnotiť trošku slabšie ako som pôvodne zamýšľal. Castle Strike však rozhodne odporúčam každému hráčovi, ktorého bavia real-time stratégie. Related Design nepriniesli na naše obrazovky síce nič špeciálne originálne, ide o klasickú stratégiu, no s niektorými super vylepšeniami, skvelou hrateľnosťou a príbehom. Kto si prečíta len záverečný verdikt, prípadne výsledné hodnotenie, možno získa zahmlený pohľad na hru. Castle Strike ponúka dosť a ak vás moja recenzia dostatočne presvedčila a odpustíte hre niektoré drobnosti, zabavíte sa.