SME

Aký bude druh Homo interneticus?

Vynájdenie písma neprinieslo len nový spôsob šírenia informácií, ale od základu zmenilo celú ľudskú kultúru, ...


Vynájdenie písma neprinieslo len nový spôsob šírenia informácií, ale od základu zmenilo celú ľudskú kultúru, spôsob myslenia, argumentácie či práce s pamäťou. Rovnako vynález kníhtlače nezrýchlil len výrobu kníh, ale dramaticky zmenil celú spoločnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa šéfa Centra pre technológie a demokraciu Michaela H. Goldhabera je najvyšší čas začať uvažovať nad tým, čo s nami urobí internet, s ktorým sa stovky miliónov ľudí stretávajú už možno častejšie, ako s papierovými knihami. Denne opakované činnosti totiž formujú spôsob nášho myslenia a ten zasa určuje ďalší rozvoj štruktúry našich mozgov. Po Homo oralis, Homo literalis a Homo typographicus, ľuďoch veku hovoreného, písaného a tlačeného slova, podľa neho prichádza na svet nový "živočíšny druh" - Homo interneticus.

SkryťVypnúť reklamu

"Samozrejme, tento nový termín je spochybniteľný, pretože Homo interneticus sa, na rozdiel od pravých živočíšnych druhov, dokáže páriť aj s inými tvormi a dokonca s nimi mať potomkov," píše Goldhaber v odľahčenom úvode svojej štúdie zverejnenej v júnovom čísle vedeckého časopisu First Monday. "Keď sa však zamyslíme nad popularitou internetových zoznamovacích služieb, zistíme, že párenie sa s homo typographicusom (bežným človekom) je v skutočnosti aj u človeka internetového zriedkavé."

Aký teda bude Homo interneticus? Goldhaber neponúka konečnú odpoveď, snaží sa však upozorniť na najdôležitejšie oblasti, v ktorých nás zmení.

Čitateľ je pisateľ

Čítanie a písanie boli pre nás, ľudí končiacej sa éry písaného slova, dvoma odlišnými činnosťami. Keď ležíme s knižkou v posteli (alebo sedíme s novinami na WC), nie sme zväčša schopní zároveň písať - na to si musíme sadnúť za stôl, nájsť pero, papier a trochu priestoru.

SkryťVypnúť reklamu

Počítače toto tradičné oddelenie zničili - keď sedíte pred obrazovkou s rukami na klávesnici, môžete okamžite rovnako dobre čítať ako písať. Odstránená bola zároveň časová bariéra, ktorá delí písanie a moment, kedy si môže text prečítať prvý čitateľ. Za čias ručne písaných kníh to mohlo trvať aj celé roky, po zavedení kníhtlače pár mesiacov alebo aspoň týždňov. S internetom je to zlomok sekundy - čo napíšete, môže byť okamžite zverejnené.

Internet preto pripraví písané texty o všetku "automatickú" autoritu. Ak sa nám niekedy dostala do rúk ručne písaná kniha, pripisovali sme jej vysokú hodnotu a vážnosť už len preto, že vznikala dlho a prácne. Podobné pocity sme mali v menšej miere aj pri papierovej knihe.

Vo veku internetu môže text rozsahu knihy vyprodukovať ktokoľvek za pár hodín, s hroznou štylistikou a gramatickými chybami, ale na pohľad bude vyzerať dokonale. Výsledkom bude, že text vo veku internetu bude zbavený aury nutného intelektuálneho výkonu v jeho pozadí a automatickej autority. "To je nový druh demokratickej rovnosti," myslí si Goldhaber.

SkryťVypnúť reklamu

Písací stroj nás zbavil tela

Príliš zriedkavo oslavujeme genialitu písacieho stroja. Príliš málo si uvedomujeme, aký je dramatický rozdiel medzi písaním rukou a na klávesnici. Písanie perom je relatívne komplexná činnosť - vyžaduje pohyb celou rukou po stránke papiera a pohľad na papier. Zároveň však môžeme písať v množstve rôznych polôh a naše písmo je jedinečné, odráža sa v ňom naša osobnosť i emocionálny stav a možno ho neskôr s týmto vedomím skúmať.

Pri písaní na klávesnici musíme, naopak, sedieť v presne stanovenej pozícii (za stolom s počítačom), pohybuje sa iba našich desať prstov, aj to vo vopred určenom rámci. Naša momentálna nálada sa do formy textu prakticky neprenáša.

Pri písaní na počítači sa teda maximálne potláča úloha tela ako prostredníka medzi mysľou človeka a výsledným textom - v porovnaní s písaním rukou je to oveľa viac mentálna než fyzická činnosť. Ovládanie strojopisu tak možno raz bude jedným z vonkajších znakov každého intelektuála.

SkryťVypnúť reklamu

Zrútenie priestoru a času

Všetky informácie boli doteraz aspoň približne zakotvené v čase a priestore. Každá kniha mala nielen rok vydania, ale bola aj do rôznej miery zožltnutá. Časopisy v knižnici boli zoradené chronologicky. Naproti tomu internet čas ani priestor nerozlišuje - všetky stránky sú tu práve teraz a čas ich vzniku už nie je zjavný ani dôležitý. Všetky internetové texty sú aj fyzicky na jednom mieste - na obrazovke počítača - a vyhľadanie textu na internete, nech pochádza z ktoréhokoľvek miesta na svete, je rýchlejšie, ako zájsť poň do obývačky. Pomaly tak strácame vedomie našej minulosti, ktoré nám neodbytne pripomínali regály zviazaných časopisov a prach na starých knihách. A tak prestávame vnímať budúcnosť - už sa nehýbeme v čase z minulosti do budúcnosti, ale zotrvávame stále v prítomnosti, upozorňuje Michael Goldhaber.

SkryťVypnúť reklamu

Načo sú nám školy?

V pravekej kultúre hovoreného slova bola kľúčovým prvkom vzdelanosti pamäť - čo si ľudia nepamätali, to nikdy neexistovalo, a pre zachovanie získaných vedomostí pre budúce generácie bolo nutné ich neustále opakovanie.

V kultúre tlačeného slova už za vzdelanca nepovažujeme niekoho, kto ovláda všetky texty naspamäť, ale toho, kto ich má "naštudované" - vonkajším znakom vzdelaného človeka je napríklad to, že pozná rôzne pohľady na kľúčové diela vyslovené jeho kritikmi a v prečítaných knihách dokáže rýchlo nájsť pasáže týkajúce sa témy, ktorá ho práve zaujíma.

Čo z toho však budeme potrebovať vo veku internetu? Na webe môžeme veľmi rýchlo objaviť ľubovoľné množstvo komentárov k akémukoľvek textu a takisto v rámci dokumentu rýchlo nájsť, čo potrebujeme. Bude ešte rozumné študovať najrôznejšie knihy, len pre prípad, že by sme ich náhodou niekedy v budúcnosti potrebovali?

SkryťVypnúť reklamu

Školy vznikli aj preto, že v bežnej domácnosti nie je k dispozícii človek, ktorý by dokázal deti poučiť o všetkých oblastiach života, a bežná domácnosť zároveň nemôže mať doma knihy vysvetľujúce pôvod vesmíru aj biológiu človeka. Tieto zdroje boli len v školách - a nech už ste sa tu o biológii alebo vesmíre dozvedeli čokoľvek, museli ste si s tým viac-menej vystačiť do konca života.

S internetom však už má každý všetky informácie na dosah kedykoľvek. Načo sa teda učiť "do zásoby" niečo, čo budete potrebovať oveľa neskôr, alebo možno vôbec nie? Prečo si vlastne robiť poznámky? Prečo sa stať expertom na niečo, čo vás momentálne nijako nezaujíma? Čo keby vzdelávanie v budúcnosti spočívalo len v tréningu vo vyhľadávaní na internete?

SkryťVypnúť reklamu

Pozornosť nad zlato

Dočítať text na internete je oveľa ťažšie, ako dočítať článok v časopise alebo kapitolu v novinách - pri čítaní nás totiž rozptyľuje oveľa viac vecí. Kliknúť na niektorý z množstva odkazov na webe je výrazne jednoduchšie, ako vstať a priniesť si z knižnice inú knihu.

Internetový text preto nesmie hazardovať s pozornosťou čitateľa tak, ako by si to mohol dovoliť autor v knihe - musí ponúkať dostatočnú dávku vzrušenia, neponúkať témy príliš nepríjemné, nudné alebo nepochopiteľné, argumentovať príliš zložito. Inými slovami, internetový autor musí pravdepodobne svojmu čitateľovi nadbiehať viac, ako autori tlačených materiálov. Propagovaná "demokratickosť" internetu, na ktorom môžu zaznieť aj menšinové hlasy, tak môže zároveň znamenať, že aj ľudia s najbizarnejšími úchylkami a predsudkami si tu nájdu "informačné zdroje", ktoré im ich vlastné názory potvrdia.

SkryťVypnúť reklamu

Koniec lineárneho sveta

Bratia Karamazovovci sa začínali aj končili rovnako pred sto rokmi ako dnes. Karamazov vždy zomrie, nech knihu čítate akokoľvek, a aj činy všetkých ostatných literárnych hrdinov vedú vždy k tým istým následkom. Táto definitívna uzavretosť literárnych textov v nás stáročia budovala predstavu, že každá akcia nevyhnutne vyvoláva reakciu, a že ich riadi niečo ako osud, tvrdí Michael H. Goldhaber. V našich hlavách sa vytvoril deterministický svet, v ktorom vždy jedna udalosť nasleduje druhú, každá vojna má víťaza a porazeného, každá chyba následok a každý čin príčinu.

Homo interneticus však už takto premýšľať nebude. Odchová ho totiž médium, ktoré sa neustále mení - to, čo čítate dnes, tu už zajtra nemusí byť, alebo sa môže zmeniť na nepoznanie. Pri čítaní bude Človek internetový preskakovať z témy na tému a nič ho nebude nútiť čítať úvod na úvod a záver na koniec. (Kým preskakovať nudné strany v knihe sa v minulej ére považovalo za barbarské, jednou z najdôležitejších vlastností Homo interneticusa bude schopnosť rýchlo nájsť v texte len to najdôležitejšie alebo najzaujímavejšie.)

SkryťVypnúť reklamu

Obrovskú časť textov na internete tvoria diskusie, ktoré nikam nesmerujú a nikdy sa nekončia, či neustále obnovované záznamy v blogoch, kde dnešok nijako neovplyvňuje zajtrajšok.

Dôsledkom bude spôsob pohľadu na svet úplne odlišný od nášho. Človek internetovej doby už nebude veriť na "zlomové momenty" v histórii, nebude tak obdivovať heroické činy a geniálne myšlienky - predstava, že jediný čin mohol zásadne zvrátiť vývoj, mu bude cudzia. Svet bude pre neho nekonečnou mozaikou rozhodnutí podobných výberu z pestrého menu v počítačovom programe, ale žiadna z volieb nebude považovaná za "kľúčovú" - pretože vzťah medzi akciami a ich následkami bude oveľa zahmlenejší.

"Ako člen druhu Homo typographicus sa nemôžem ubrániť pocitu, že prechodom k otvorenému typu príbehov sa niečo dôležité z našej kultúry stratí," pripúšťa Michael H. Goldhaber. "Pri tradičných knihách totiž vstupujeme do intímneho vzťahu s ich autorom práve preto, že kniha je dokončená a nemenná." Ziskom však bude rozvíjanie našej schopnosti žiť a prežívať v oveľa komplexnejšom a zložitejšom svete.

SkryťVypnúť reklamu

Koniec vlády veľkých inštitúcií

Kultúra tlačeného slova bola prísne inštitucionalizovaná - intelektuálna moc sa sústreďovala v knižniciach, vo veľkých vydavateľstvách, v štátnych tlačiarňach a na univerzitách. Dnes je mimoriadne zložité ohroziť pozíciu existujúcich univerzít napríklad aj preto, že je extrémne drahé vybudovať z ničoho novú knižnicu. V čase internetu však už investície do nových budov pre knižnice nebudú potrebné a monopol dnešných centier vzdelanosti sa môže otriasť.

Ak boli výsledky vedeckého bádania doteraz podrobované skúmaniu zväčša opäť len na akademickej pôde, vďaka internetu budú čoraz dostupnejšie komukoľvek - najmä kritikom z úplne iných oblastí vrátane zástupcov obskúrnych politických, filozofických či vedeckých smerov, ktorí doteraz do "vedeckej" debaty neboli pripustení.

SkryťVypnúť reklamu

Konečne zrovnoprávnenie pohlaví?

V našej kultúre sa ešte všetci ľudia rodili s predurčením - naše pohlavie určovalo približný okruh povolaní, ktoré sú pre nás vhodné, národnosť ovplyvňovala vierovyznanie a podobne. Okruh "predurčení" sa však neustále zmenšuje a internet tento trend urýchli - v kyberpriestore už vaše pohlavie, fyzická sila alebo kasta nie sú nielen rozhodujúce, ale ani viditeľné. "Nerovnosti budú aj naďalej existovať, no prejavovať sa budú najmä v tom, akú pozornosť si tá-ktorá skupina bude schopná v kyberpriestore vydobyť," myslí si Goldhaber.

Koho bude Homo interneticus voliť?

Internetista je viac než ktokoľvek iný členom globálnej komunity, národná hrdosť či nacionalizmus mu nič nehovoria, najmä keby sa mu ktokoľvek snažil nanútiť predstavu, že má byť ku konkrétnej národnej vláde lojálny.

SkryťVypnúť reklamu

Tradičný systém zastupiteľskej demokracie je z jeho pohľadu neuveriteľne ťažkopádny a nespoľahlivý. Ak sa totiž v niektorej internetovej komunite veci nevyvíjajú dobre, stačí z nej jednoducho emigrovať a založiť si novú - a dá sa to urobiť veľmi rýchlo. Toto bude z jeho pohľadu normálny spôsob politického uvažovania - ak veci nefungujú, majú sa zmeniť hneď. Prečo by sme, preboha, mali čakať štyri roky?

Regulačné princípy internetovej komunity teda budú od dnešných princípov demokracie zásadne odlišné. Ako však pri ich existencii riešiť problémy v "reálnom svete", hlad alebo globálne otepľovanie? "Nezabúdajme, že pre človeka internetového bude zrejme kyberpriestor tým skutočným svetom a fyzický svet len jeho doplnkom," uvažuje autor. "Ak sa má niečo robiť s globálnym otepľovaním, bude to prostredníctvom internetových komunít, ktoré svojimi činmi donútia vlády k akcii."

SkryťVypnúť reklamu

Prekrásny nový svet

"Samozrejme, že žiaden nový živočíšny druh, hoci sa od svojich predchodcov líši, nestratí úplne vlastnosti predchádzajúcich a ich schopnosti," zhŕňa svoje úvahy Michael H. Goldhaber. Človek po vynájdení kníhtlače neprestal rozprávať, jeho reč sa však zmenila. Rovnako tak Homo interneticus bude naďalej používať aj informácie na papieri, jeho spôsob uvažovania o nich sa však zásadne zmení ako dôsledok využívania internetu.

firstmonday.org/issues/issue9_6/goldhaber/


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 907
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 297
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 159
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 866
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 719
SkryťZatvoriť reklamu