SME

Prvý e-mailový bankrot na svete

Nezvládate záplavu elektronickej pošty, ktorá k vám prichádza? Vyhláste e-mailový bankrot. K tomuto radikálnemu kroku sa nedávno uchýlil Lawrence Lessig, známa osobnosť internetu a aktivista za slobodné šírenie informácií.

FOTO - TASR/AP

Nezvládate záplavu elektronickej pošty, ktorá k vám prichádza? Vyhláste e-mailový bankrot. K tomuto radikálnemu kroku sa nedávno uchýlil Lawrence Lessig, známa osobnosť internetu a aktivista za slobodné šírenie informácií.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Elektronický krach

"Milý človeče, kto si mi poslal e-mail, na ktorý som doteraz neodpovedal - ospravedlňujem sa, ale musím vyhlásiť e-mailový bankrot," napísal Lessig ľuďom, ktorí mu poslali v poslednom období nejakú správu.

Bankrot znamená, že človek alebo firma už nie sú schopní splniť svoje záväzky z minulosti - e-mailovým bankrotom dáva Lessig na známosť, že sa vzdal nádeje odpovedať na všetky e-maily, ktoré sa mu za posledné obdobie nahromadili, napriek tomu, že to je "v rozpore s elementárnou internetovou slušnosťou". Ich autori tak zostanú zrejme naveky jeho "veriteľmi". Ak stále považujú svoj e-mail za mimoriadne dôležitý, majú ho vraj poslať znova, Lessigov program ich správy označí ako závažné a on sa "pokúsi" odpovedať.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia však s Lessigom podľa jeho slov súcitia, pretože po zverejnení bankrotu sa odpovede začalo znova dožadovať len veľmi málo z nich.

Lawrence Lessig strávil pred dvoma týždňami 80 hodín triedením e-mailov, ktoré dostal od januára 2002. Výsledkom bolo zistenie, že bez "mimoriadneho úsilia" nebude môcť odpovedať na každý z nich, povedal redaktorom časopisu Wired v e-mailovom rozhovore. Každý deň vraj dostáva približne 200 správ (nepočítajúc spam) týkajúcich sa najrôznejších oblastí jeho aktivít, od boja za "oslobodenie" diel od autorských práv až po reakcie čitateľov na jeho články v časopisoch a bezplatnú knihu Free culture (free-culture.org). Zatiaľ vraj nemá vypracovaný žiadny plán, ktorý by ho z e-mailového bankrotu v budúcnosti mohol vyviesť.

SkryťVypnúť reklamu

Treba odpovedať na e-maily?

Podľa Erica K. Clemonsa, profesora zaoberajúceho sa informačným manažmentom, je e-mailový bankrot zo strany Lawrenca Lessiga len "teatrálnym gestom". Ako verejne činná osoba sa vraj mal už dávno zmieriť s tým, že nemôže odpovedať na každý e-mail, ktorý dostane. "Mali by sme konečne pochopiť, aký charakter e-maily od neznámych ľudí v skutočnosti majú - sú ako reklamné telefonáty k vám domov o siedmej večer, keď si konečne po troch dňoch sadnete so svojou dcérou k rozhovoru," myslí si Clemons. "Buď máte na odpoveď vy sami dôvod, alebo je to ekvivalent obyčajného telemarketingu." Takýmto spôsobom však zatiaľ uvažuje len máloktorý odosielateľ e-mailov - kým telefonicky si nedovolíme osloviť kohokoľvek a s akýmkoľvek malicherným problémom, zaslanie elektronickej správy sa za obťažovanie zatiaľ nepovažuje. Sám profesor Clemons vraj na e-maily od neznámych ľudí odpovedá len vtedy, ak ide o seriózne a premyslené listy, napríklad žiadosti o kópie jeho inak ťažko dostupných prác.

SkryťVypnúť reklamu

Verejne činné osoby sa vyrovnávajú so záplavou e-mailov rôznym spôsobom. Americkí senátori napríklad zvyknú používať špeciálne e-mailové filtre, vďaka ktorým sa k nim dostanú len správy od ich vlastných voličov, respektíve z ich volebného obvodu. Tradičným riešením je nechať si e-maily vybavovať sekretárkou. Avšak kým v minulosti bola väčšina známych ľudí v postavení, že si sekretárku mohli dovoliť, dnes už to tak nie je a spisovatelia, vedci či umelci si musia s korešpondenciou poradiť sami.

Diskusie.sme.sk

Čitateľov sme sa opýtali, na ktoré e-maily treba odpovedať.

Som za to, aby sa na každý e-mail odpovedalo aspoň jedným slovkom. Svedčí to o osobnosti človeka alebo firmy, ktorú zastupuje. A odosielateľa to poteší a nebude mať pocit, že e-mail posielal zbytočne. Malena

SkryťVypnúť reklamu

Myslím si, že odpovedať by sa malo podobne, ako pri papierovej pošte, t.j. napríklad dať vedieť, či e-mail dorazil. Je nepríjemné, napríklad učiteľa žiadate e-mailom o termín na skúšku a odpovede sa nedočkáte. Ak je v správe otázka, myslím si, že ozvať sa je vhodné. Peter

Téma je úplne zbytočná. Na Slovensku, či je to štátna organizácia, budúci zamestnávateľ alebo realitka, odpovedá sa v lepšom prípade do týždňa, v horšom vôbec. Inak si myslím, že odpoveď na e-mail by mala prísť do 24 hodín. BTW

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu