Planéta Neptún (na obrázku zo sondy Voyager 2) bude v júni dobre viditeľná, ale iba s binokulárom a podrobnou mapkou.
Po západe Slnka na juhozápade vidíme Leva . Juh už ovládajú Pastier , Herkules a Hadonos bližšie pri obzore. V noci ich nahradia Lýra , Labuť a Orol s malým Delfínom . Zo zenitu odíde Veľký voz , za ním sa na rad dostane hlava Draka . Ráno na východe nájdeme súhvezdia letných nocí: Pegasa , Andromédu , Vodnára , Ryby , Trojuholník , Barana .
Nízko nad južným obzorom prechádzajú Škorpión a Strelec, ktorý zaujme zreteľnou štruktúrou Mliečnej dráhy . Tá sa v letných mesiacoch dostane do výhodnejšej pozície, vtedy bude možné sledovať jej jednu vetvu lemovanú súhvezdiami (od juhu k severu) Štít , Orol , Chvost hada , Líška , Šíp , Labuť , Lýra , Cefeus , Jašterica , Kasiopeja , Perzeus , Povozník . Všetky uvidíme v júni už od polnoci. Opačný úsek Mliečnej dráhy uvidíme v zime.
Merkúr bude nepozorovateľný celý mesiac. Prechádza hornou konjunkciou poza Slnko (18. 6.). Jasná Venuša sa rýchlo vytratila z večernej oblohy a 8. 6. prejde dolnou konjunkciou, keď zároveň prejde cez disk Slnka, čo je ozaj zriedkavý úkaz. V klasickej podobe ju uvidíme v Býkovi až koncom júna ráno nízko nad severovýchodným obzorom.
Menej nápadný Mars na večernej oblohe prejde z Blížencov k Rakovi, jeho viditeľnosť končí v súmraku koncom júna. Jupiter pod Levom je oveľa jasnejším objektom najprv v prvej polovici noci, neskôr len večer. Saturn aj s Blížencami sa tiež rýchlo stratí vo večernom súmraku, preto bude od polovice júna nepozorovateľný. Naopak, práve vtedy sa začína obdobie dobrej viditeľnosti Uránu a Neptúna . Nad obzorom budú v druhej polovici noci v susediacich súhvezdiach Vodnár a Kozorožec. Obe sú nepozorovateľné voľným okom, preto ich hľadajte binokulárom, ale iba s podrobnou mapkou v rukách, inak ste bez šance. Pluto dospeje do tohtoročnej opozície, nad obzorom bude teda celú noc, ale s nízkou jasnosťou je mimo dosahu aj stredných ďalekohľadov.
V pondelok 21. 6. o 2:57 nastane moment letného slnovratu , ktorým sa u nás začne astronomické leto . Slnko dosiahne najvyššiu deklináciu (vzdialenosť od nebeského rovníka) a po našej oblohe prejde najväčším možným oblúkom, teda najdlhšou cestou. Pri tejto príležitosti sa s obľubou pripomína, že vtedy prežijeme najdlhší deň a najkratšiu noc v roku. Kvôli špecifikám zdanlivého pohybu Slnka po oblohe to však nie je celkom presné: posun môže byť aj viac ako 24 hodín. Vysvetlenie presahuje potreby človeka v bežnom živote. Dodajme, že na severnom póle opíše Slnko kružnicu v najvyššej možnej výške 23,5° nad obzorom, potom už bude krúžiť nižšie a nižšie, kým nezapadne a nezačne sa severná polárna noc.
