Austrálski vedci po dvoch rokoch náročných testov potvrdili úspešnosť projektu, od ktorého sa očakáva objavenie a sprístupnenie doteraz nepoznaných informácii o svetovom oceáne. V priebehu piatich rokov vypustí 13 zainteresovaných krajín do morí a oceánov približne 3000 špeciálne skonštruovaných výskumných robotov.
Roboty sú dlhé 1,5 metra a ich vnútorné vybavenie prešpikované citlivými senzormi ochraňuje hliníkový plášť v tvare valca. V sériovej produkcii stojí každý exemplár 15.600 dolárov, aj keď prvé testovacie roboty boli neporovnateľne drahšie. Ich úlohou bude voľne sa nechať unášať morskými prúdmi v hĺbke dvoch kilometrov a zbierať všetky dostupné údaje o teplote, hustote a salinite vody, rýchlosti morských prúdov a ďalších parametroch. Každých desať dní sa roboty vynoria nad hladinu, aby informácie vyslali cez satelity do spracovateľských centier.
Aktuálne údaje poskytnú vedcom po prvý raz v histórii možnosť celosvetového zmapovania morských prúdov a morského dna. Praktické využitie informácii sa črtá v lodnej doprave a navigácii, vojenskom námorníctve, rybárskom i ťažobnom priemysle, v námornej záchrannej službe a v mnohých ďalších odboroch spojených s využívaním oceánov.
Jednou z najužitočnejších aplikácii by malo byť podstatné zlepšenie predpovede správania sa globálnych atmosférických javov, vrátane úkazov El Niňo a La Nina. Austrálski meteorológovia pripravujú z informácií nazbieraných robotmi rozsiahlu databázu údajov o salinite (slanosti) oceánu na južnej pologuli. Ročné pôsobenie robotických prístrojov by podľa optimistických odhadov malo priniesť viac údajov ako všetky doterajšie pozorovania. Poznanie salinity morí má pre vedu kľúčový význam, keďže práve táto vlastnosť výrazne ovplyvňuje procesy interakcie mora s atmosférou, ktoré majú za následok ničivé meteorologické javy ako El Niňo.
Prvých desať testovacích oceánskych robotov vypustila Austrália spolu s USA v októbri 1999. Od tohto roku sa začnú postupne zapájať aj ostatné zúčastnené krajiny. Veľká Británia zanedlho vypustí robotov do okrajových antarktických morí, v priebehu šiestich mesiacov sa pridá Japonsko a India v Indickom oceáne. Do programu s ročným rozpočtom 15 miliónov dolárov sa zapojili aj Kanada, Čína, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Južná Kórea a Nový Zéland.
Približne 900 robotov bude plávať v morských vodách okolo Antarktídy, ktoré viacerí vedci označujú ako "oceánsky motor" poháňajúci svetové počasie. Informácie z tejto oblasti môžu výrazne pomôcť pri zostavovaní dlhodobejších predpovedí počasia a zároveň vniesť svetlo do problému otepľovania Zeme, známeho ako skleníkový efekt.
1 mil ed
