Moskva 17. novembra (TASR) - Príčinou osudnej havárie ponorky Kursk v Barentsovom mori 12. augusta 2000, pri ktorej explodovalo najprv jedno a potom ďalšie torpéda, sa mohla stať zrážka s cudzou ponorkou.
V Moskve to dnes potvrdil podpredseda ruskej vlády a šéf vyšetrovacej komisie Iľja Klebanov s tým, že ide o jednu z verzií vyšetrovania. Ani po 15 mesiacoch od tragédie, ktorá si vyžiadala životy všetkých 118 členov posádky, však pre verziu o zrážke s ponorkou cudzieho štátu neexistujú žiadne priame dôkazy.
"Priame dôkazy o zrážke (s cudzou ponorkou) dnes nemáme. Nepriamych je dostatočne veľa. O tom sme hovorili vždy," povedal dnes Klebanov.
Po explózii ponorky ruské námorníctvo v oblasti havárie našlo rádiový zdroj, ktorý vysielala špeciálna bója. Tú sa nepodarilo vyzdvihnúť, ale ruská armáda sa domnieva, že ju na mieste zrážky zanechala cudzia ponorka.
Verziu o zrážke s inou ponorkou údajne nepriamo potvrdzuje aj hydro-akustické meranie z ruského krížnika Piotr Velikij, ktoré odhalilo "neznámy objekt" neďaleko ruskej ponorky Kursk. Iní svedkovia vypovedali o neznámej olejovej stope, ktorú v oblasti nehody mohla zanechať po sebe poškodená ponorka, ktorá sa vzďaľovala od miesta zrážky. Neznámu ponorku na hladine údajne videli neskôr asi 15 námorných míľ od miesta havárie ponorky Kursk piloti ruského námorného letectva.
V Rosľakove televízne kamery zachytili na trupe vyzdvihnutého vraku ponorky Kursk niekoľko metrov dlhú stopu, ktorá vyvolala špekulácie o zrážke s iným plavidlom. Experti ale pripustili, že deformácia mohla vzniknúť až po explózii torpéd v dôsledku podtlaku pri silnom požiari.
Okrem verzie zrážky ponorky s iným plavidlom - ponorkou alebo loďou, vládna vyšetrovacia komisia skúma aj verziu o náraze ponorky na starú vodnú mínu z 2. svetovej vojny a možnosť, že torpédo explodovalo v dôsledku technickej poruchy bez vonkajšieho impulzu.
Viacerí ruskí experti i predstavitelia prokuratúry a námorníctva zastávajú názor, že odpoveď na otázku, čo vyvolalo explóziu prvého torpéda, môže poskytnúť až časť provy, ktorú pred vyzdvihnutím ponorky na morskom dne odrezali. Vyzdvihnutie zvyšku provy alebo len niektorých fragmentov chce ruské námorníctvo uskutočniť na budúci rok vlastnými silami.
Na vojenskej základni v Rosľakove doteraz z vyzdvihnutej ponorky vyslobodili 57 tiel. Spolu s 12 telami námorníkov, ktorých vytiahli potápači z ponorky Kursk ešte vlani v Barentsovom mori, sa našli telá 69 námorníkov. Zo 118-člennej posádky zostáva nezvestných 49 námorníkov. V posledných dňoch sa ďalšie telá v ponorke nájsť nepodarilo.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
