Mobilné siete tretej generácie (3G) sa konečne objavili v Európe - nie však na mobilných telefónoch, kde sme ich čakali. Operátori vo Veľkej Británii, v Taliansku a Rakúsku, ktorí začali nové siete budovať, ich zatiaľ zväčša neponúkajú bežným zákazníkom
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ako náhradu hlasových GSM služieb. Príčinou je najmä veľmi nízka kvalita špeciálnych 3G telefónov, ktoré sa operátori takmer hanbia ľuďom predávať.
Oveľa intenzívnejšie však ponúkajú 3G karty, ktoré možno vložiť do prenosných počítačov. Hlavnou výhodou 3G sietí je totiž vyššia rýchlosť a tú využijú najmä majitelia počítačov pri surfovaní po internete, napísal minulý týždeň International Heral Tribune.
Cieľovým zákazníkom existujúcich 3G služieb sú tak najmä zamestnanci firiem, ktorí sú neustále na cestách a potrebujú mať možnosť komunikovať cez internet z ktoréhokoľvek miesta. 3G karta im po vložení do notebooku umožní surfovať po internete prostredníctvom mobilnej siete až rýchlosťou 384 kilobitov za sekundu. Doterajšia maximálna rýchlosť prenosu dát pri sieti GSM bola 40 až 60 kilobitov (technológia GPRS).
Pokrytie územia 3G sieťami je však zatiaľ ešte malé, a tak budú aj majitelia 3G kariet automaticky prepnutí na GPRS prenos, keď sa ocitnú mimo dosahu 3G signálu. Podľa prvých zákazníkov služby je odovzdanie signálu plynulé a nedôjde pri ňom k strate spojenia, ale zmena rýchlosti je výrazná, asi ako keď "preradíte v aute zo štvorky na jednotku".
Napriek malému pokrytiu záujemcov rýchly internet cez mobilnú sieť nie je lacný. Na rozdiel od 3G mobilov nie sú 3G karty dotované a nemecký Vodafone ich napríklad predáva za približne 15-tisíc korún. Cena za prenos dát približne zodpovedá cene, ktorú ľudia platia za pripojenie cez WiFi hotspoty. Pri využití 3G roamingu v inej ako materskej krajine je dokonca ešte vyššia, než roaming s WiFi. (tb)
