SME

Šimpanzí a ľudský chromozóm bok po boku

Či už sa to niekomu páči, alebo nie, našimi najbližšími príbuznými v ríši života na Zemi sú šimpanzy. Výzorom, anatómiou, správaním aj zložením DNA. Vysokokvalitné sekvenovanie šimpanzieho genómu (súhrnná genetická informácia organizmu) patrí k najviac .


Vzťah človek-šimpanz je predsa len geneticky komplikovanejší, ako sa zdalo. FOTO - NATURE



Či už sa to niekomu páči, alebo nie, našimi najbližšími príbuznými v ríši života na Zemi sú šimpanzy. Výzorom, anatómiou, správaním aj zložením DNA. Vysokokvalitné sekvenovanie šimpanzieho genómu (súhrnná genetická informácia organizmu) patrí k najviac očakávaným vedeckým výsledkom blízkej budúcnosti. Ľudský genóm už takto sekvenovaný je a zavŕšenie prác na šimpanzom konečne umožní obidva druhy podrobne porovnať.

Ochutnávka z Tokia

Akúsi ochutnávku teraz ponúkol 45-členný tím vedcov z Japonska, Nemecka, Číny, Južnej Kórey a Taiwanu na čele s Asaom Fudžijamom z National Institute of Informatics v Tokiu. Spoločne tvoria tzv. Medzinárodné konzorcium na výskum šimpanzieho chromozómu číslo 22.

V najnovšom čísle časopisu Nature predložili výsledky takmer úplného sekvenovania tohto šimpanzieho chromozómu, ktoré porovnali so sekvenciou DNA jeho ľudského ekvivalentu, chromozómu číslo 21.

Čo sa týka subštitúcií (náhrad) jedného nukleotidu (dusíkatých báz, "písmen" DNA) iným, zistili rozdiel 1,44 percenta celej sekvencie. Okrem toho však našli aj 68-tisíc prípadov, keď boli do jednej sekvencie, ale nie do druhej, vsunuté, alebo z nej naopak vypadli, menšie či väčšie úseky DNA. Ide o tzv. delécie, respektíve inzercie, kolektívne označované ako "indels".

Záhadná genetická matematika

Počet subštitúcií sa zhoduje s predchádzajúcimi porovnávaniami šimpanzej a ľudskej DNA, no zistený počet a rozsah "indels" prekvapuje. Niektoré sú kratšie ako 30 nukleotidov, iné však dosahujú až 54 000 nukleotidov. Tie dlhšie, nad 300 nukleotidov, zahŕňajú tzv. transpozóny, úseky DNA, ktoré sa množia a svoje nové kópie rozširujú po celom genóme. V tomto ohľade bádatelia rozšírili svoju analýzu aj o gorily a orangutany.

Výsledok: transpozóny, najmä tzv. typu Alu, sú prednostne záležitosťou ľudskej evolučnej línie. Práve to môže sčasti vysvetľovať našu unikátnosť na Zemi a vyhranenosť voči ľudoopom, aspoň jej genetický základ.

Rozdiely medzi šimpanzím chromozómom 22 a ľudským 21 sa výrazne dotýkajú aj oblastí DNA kódujúcich bielkoviny, teda génov v klasickom ponímaní. Z 231 funkčných génov, ktoré sa dali porovnať u šimpanzov a ľudí, 179 produkuje bielkoviny rovnakej dĺžky - z nich 140 sa líši jednou či viacerými aminokyselinami, zrejme bez dosahu na funkciu príslušných bielkovín. No zo zvyšných 52 génov plných 47 vykazuje výrazné rozdiely.

Fudžijama s kolegami z toho usudzujú, že šimpanzy sa od ľudí líšia štruktúrou kódovaných bielkovín alebo priebehom expresie (prepisu z DNA do bielkovín) azda až pri tisícoch génov (človek má približne 35 000 génov). A to už je dosť.

Ešte chýba gorila a orangutan

Autor komentára v Nature, Jean Weissenbach z Genoscope (francúzske národné stredisko sekvenovania DNA), to vidí ako veľkú komplikáciu pri hľadaní hypotetických kľúčových genetických zmien, ktoré nás postupne urobili ľuďmi, alebo zabránili, aby sme ostali ľudoopmi. Niektoré sú očividné. Napríklad čo sa týka bielkovinového produktu génu FOXP2, ktorý má veľký význam pre vývoj schopnosti reči, šimpanzy a ľudia sa líšia dvoma aminokyselinami. (Aminokyseliny sú malé zlúčeniny, z ktorých trojrozmerne všelijako poskladaného reťazca sú vybudované veľké molekuly bielkovín.) Tento gén sa v ľudskej evolučnej línii stal terčom selekcie. Weissenbach však kladie otázku, či napokon na plné objasnenie genetických rozdielov medzi šimpanzmi a ľuďmi nebudeme musieť najprv sekvenovať ešte aj genómy ostatných veľkých ľudoopov - gorily a orangutana.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu