V Orlej hmlovine (na snímke) sa rodia nové hviezdy podobne, ako to bolo pred 4,5 miliardami rokov v našej časti vesmíru.
FOTO - HST/NASA
h sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Na základe štúdia obrázkov z kozmu a chemickej analýzy prvkov k takémuto záveru došla skupina amerických astronómov a výskumníkov meteoritov z Arizonskej štátnej univerzity. Ich článok publikoval časopis Science.
"Existujú dva druhy prostredí, v ktorých vznikajú hviezdy menšej hmotnosti, teda také, ako je naše Slnko," povedal vedúci arizonského astronomického tímu Jeff Hester pre internetový univerzitný server.
"V jednom prostredí prebieha veľmi pokojný proces, v ktorom sa pomaly rúcajú neporušené mraky molekúl, čím vzniká jedna hviezda tu a iná tam. Druhý typ prostredia je úplne odlišný," vysvetlil Hester. "Práve v ňom sa tvoria oveľa masívnejšie útvary, ako sú molekulové mraky. A z nich potom vznikajú nielen menšie hviezdy podobajúce sa Slnku, ale aj ohromné žiarivé hviezdy." Hester a jeho kolegovia sa opreli o fakt, že v meteoritoch pochádzajúcich z počiatkov našej slnečnej sústavy vedci už dávnejšie objavili stopy jedného nezvyčajného a nestabilného izotopu železa, ktorý sa môže vyskytovať iba v jadrách ohromných hviezd.
"Znamená to, že rovnako ako väčšina menších hviezd, aj Slnko vzniklo pred 4,5 miliardami rokov v oblasti formovania väčších hviezd, z ktorých sa niektoré neskôr stali supernovami," tvrdí Hester.
Jeden zo spoluautorov článku v Science Laurie Leshin, ktorý riadi univerzitné Centrum štúdia meteoritov, povedal: "Výskum, ktorý priniesol nové poznanie o našich začiatkoch, bol veľmi vzrušujúci aj preto, že spojil dve rozdielne oblasti; astrofyziku a štúdium meteoritov." Zatiaľ čo astrofyzika sa zaoberá vzdialenými vesmírnymi štruktúrami, pri štúdiu meteoritov si výskumný objekt pokojne môžete podržať v ruke.
"A keď v ňom nájdete zmes materiálov, ktoré môžu pochádzať jedine z blízkosti supernovy, zrazu držíte v ruke odpoveď na dlhoročnú otázku astronómie," dodal ďalší člen tímu Steve Desch.
Autor: ač
