Kométu C/1996 B2 (Hyakutake) na Kleti odfotografovali v noci zo 16. na 17. apríla 1996. FOTO - MILOŠ TICHÝ
Nad našimi hlavami sa dejú veľmi zaujímavé veci. Takmer súčasne s nedávnym objavom desiatej planéty našej slnečnej sústavy sme sa dozvedeli, že na Marse našli pozemské teleskopy metán, ktorý je znakom života. Tento objav potvrdila aj sonda Mars Express, ktorá okolo planéty obieha. Nielen nad týmito, ale aj nad inými zaujímavými "vecami kozmickými" sme sa zamysleli spolu s JANOU TICHOU, riaditeľkou Hvezdárne a planetária v Českých Budějoviciach s pobočkou na Kleti.
Páčila by sa vám teória, že metán na červenej planéte produkujú mikroorganizmy, ukryté pod povrchom? Čo by to znamenalo pre náš pozemský život?
Pri nedostatku podrobnejších informácií je veľkou a najmä predčasnou špekuláciou uvažovať o existencii mikroorganizmov na Marse. V každom prípade, ak by sme sa mali kdekoľvek vo vesmíre stretnúť s mimozemským životom, prvou vecou by malo byť zabrániť kontaminácii mimozemského života našimi mikroorganizmami a naopak; aspoň dovtedy, kým si nebudeme istí, ako sa môžu ovplyvňovať.
Ako ste prijali inú zaujímavú novinku - objav Sedny?
O telese 2003 VB12, predbežne nazvaného Sedna, som vedela už pred oficiálnym oznámením objavu; Kleť bola jediným observatóriom mimo amerického kontinentu podieľajúcim sa na presných meraniach jej dráhy. Sedna je fascinujúci objav. Obieha okolo Slnka po veľmi pretiahnutej eliptickej dráhe, takže jej najvyššia vzdialenosť od Slnka je 15 miliárd kilometrov (alebo tisíc astronomických jednotiek). Niektorí odborníci preto uvažujú o tom, že Sedna patrí do najvnútornejšej časti Oortovho oblaku - zásobárne kometárnych jadier na okraji slnečnej sústavy. Zo záberov urobených Hubbleovým teleskopom odvodili americkí astronómovia priemer telesa na 1600 km, čo sú dve tretiny priemeru Pluta a zároveň rozmer rádovo blízky najväčším telesám pohybujúcim sa za dráhou Neptúna ako Quaoar (1300 km), Varuna (900 km) alebo 2004 DW (400 km).
Nie je Sedna predsa len už príliš malá? Nemali by astronómovia prehodnotiť aj Pluto ako súčasť našej slnečnej sústavy?
S rastúcim počtom objavov veľkých transneptunických telies korunovaných Sednou je čoraz zreteľnejšie, že Pluto sa nehodí medzi planéty zemského typu (Merkúr až Mars) ani medzi planéty-obrov (Jupiter až Neptún); oveľa logickejšie by bolo jeho umiestnenie medzi telesá Kuiperovho pásu za dráhou Neptúna. Pluto sa s mnohými z nich zhoduje typom dráhy aj zložením a je tu zatiaľ najväčším známym telesom. Pluto objavili v roku 1930, ale objavy ďalších transneptunických telies pribúdajú iba od roku 1992. Preto je tento aktuálny pohľad na slnečnú sústavu ešte nový a nezvyčajný.
Pred časom ste v Kleti nainštalovali teleskop KLENOT, ktorý je druhým najväčším v Česku. Čo zaujímavé okrem Sedny ste v ňom už videli?
Na juhočeskom Observatóriu Kleť sme už s týmto 1,06 metrovým teleskopom objavili viac ako štyri stovky planétok. Najzaujímavejšie z nich sú dva blízkozemské asteroidy; prvým je asteroid typu Apollo s označením 2002 LK, objavený v júni 2002, druhý asteroid typu Aten označený 2003 UT55 z októbra 2003. Práve 2003 UT55 počas noci, keď sme ho objavili, minul Zem o 0,0074 astronomickej jednotky, čo je iba 1,1 milióna kilometrov; teraz sa už od nás bezpečne vzďaľuje. Po oblohe sa pohyboval veľmi vysokou rýchlosťou, asi za 15 minút ubehol na oblohe priemer Mesiaca a za tri dni od objavu sa presunul z našej severnej oblohy ďaleko na juh. 2003 UT55 patrí medzi veľmi vzácne planétky typu Aten, ktoré križujú dráhu Zeme a väčšina ich dráhy leží vo vnútri dráhy Zeme okolo Slnka. Jej rozmer odhadujeme medzi 12 a 27 metrami (!); je to najmenšia planétka objavená nielen na Kleti, ale aj v celej Európe.
Sú asteroidy pre Zem vážnou hrozbu?
Možnosť zrážky Zeme s asteroidom rozhodne nepatrí iba do sci-fi literatúry či hollywoodskych filmov. Také zrážky sú síce veľmi málo pravdepodobné, ale nemôžeme ich vylúčiť. Ich stopy pochádzajú z dávnych geologických epoch, ako kráter Chicxulub na polostrove Yucatan, kráter Ries v Bavorsku, považovaný za materský kráter vltavínov, a sú aj oveľa mladšie ako Barringerov kráter v Arizone či dokonca tunguzská katastrofa (1908). O čo sú podobné katastrofy vzácnejšie, o to horšie môžu byť ich následky. 65-metrové tunguzské teleso, teda veľmi malý asteroid, zničil porasty na 2000 kilometroch štvorcových; pravdepodobnosť stretu s telesom tejto veľkostnej kategórie je raz za niekoľko storočí. Pre našu elektronickú civilizáciu by mohol byť nebezpečný nielen priamy stret Zeme s asteroidom, ale aj veľmi tesné priblíženie asteroidu k Zemi do oblasti, kde by mohol zničiť geostacionárne družice. O výskum veľkých asteroidov, ktoré sa približujú blízko k Zemi, sa ako prví začali zaujímať astronómovia, potom aj geológovia. Dnes je na svete niekoľko veľkých projektov zameraných na hľadanie dosiaľ neznámych blízkozemných asteroidov, väčšinou v USA (LINEAR, Spacewatch, NEAT, LONEOS a CSS). Iní astronómovia objavené blízkozemské asteroidy ďalej skúmajú, aby zistili ich presné dráhy, na čom sa podieľa aj náš projekt KLENOT; skúmajú aj ich tvar, rotáciu, chemické a mineralogické zloženie. Blízkozemské asteroidy s ich malou, ale nevylúčiteľnou pravdepodobnosťou stretu so Zemou sú teda jednou z hrozieb pre našu civilizáciu. Svedčí o tom aj fakt, že okrem astronomických organizácií - vrátane tej najvýznamnejšej, Medzinárodnej astronomickej únie, sa nimi zaoberá aj Organizácia spojených národov, OECD či vlády štátov USA a Veľkej Británie.
Práve vo Veľkej Británii chcú v nasledujúcich rokoch vytvoriť pozemský model slnečnej sústavy v meradle 1:10 miliónom kilometrov. Mala by to byť aj propagácia práce astronómov, na ktorej by sa mali zúčastniť študenti, vedci aj umelci. Nezávidíte tak trochu Britom?
Myslím, že propagácia astronómie je aj u nás na slušnej úrovni, a to zásluhou siete verejných hvezdární a planetárií a ich programov pre školy i verejnosť, ako aj zásluhou novinárov, ktorí s astronómami spolupracujú. V posledných rokoch v tom veľmi pomáha rozvoj internetu. My sa snažíme novinky z výskumu planétok a komét prezentovať na webových serveroch www.planetky.cz a www.komety.cz. Väčšie projekty ako kvalitné počítačové a multimediálne projekcie, rozsiahle výstavy či modely vesmírnych telies či kozmickej techniky si vyžadujú nemalé investície; kde ich zobrať, ak chceme zachovať v hvezdárňach a planetáriách nízke vstupné? Astronómia, najnázornejšia a vizuálne najkrajšia fyzikálna veda s veľkým emocionálnym podtextom, je známa a vzácna aj tým, že vie priviesť mládež ku štúdiu najrôznejších prírodných vied a 'praktickejších' technických odborov. Potenciál jej kvalitnej prezentácie, ktorý je pri tom nenahraditeľný, zatiaľ oceňujú viac za hranicami ako u nás.
Začiatkom marca 2004 sa vydala na púť ku kométe Churyumov-Gerasimenko sonda Rosetta. Jej misia potrvá desať rokov. Aký význam majú podobné akcie?
"Cieľom európskej sondy Rosetta je vôbec prvý raz v histórii astronómie a kozmonautiky pristáť na povrchu jadra kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v roku 2014. Skúmanie komét 'priamo na mieste' je oproti pozemským pozorovaniam ďalším krokom k ich poznaniu ako telies, ktoré v sebe skrývajú pôvodnú nepremenenú hmotu, z ktorej vznikla naša slnečná sústava. Tento základný výskum prináša nové, často nepredvídané poznatky a zároveň otvára ďalšie otázky týkajúce sa nielen astronómie, ale aj rozvoja technológií, využiteľných i v iných, 'prízemnejších' odboroch. A potom - je to ďalšia výzva postavená pred ľudskú túžbu po poznaní."
Čím sa môže vo výskume komét pochváliť Kleť?
"Cieľom projektu KLENOT nie je len objavovať asteroidy a kométy, ale tiež skúmať už známe telesá, zaujímavé nezvyčajnou dráhou. Naše presné astrometrické merania umožňujú vyrátať dráhy novoobjavených komét aj telies za dráhou Neptúna i blízkozemných asteroidov. V tom patríme podľa štatistík medzi najúspešnejšie observatóriá na svete. K našim úspechom možno prirátať i znovuobjavenie komét C/2002 A2 (LINEAR) a C/2002 A1 (LINEAR); túto obdivuhodnú dvojicu objavil v januári 2002 projekt LINEAR ako dve samostatné telesá. Na základe našich astrometrických a fotometrických meraní a výpočtov astronómov z JPL NASA v Pasadene v Kalifornii v USA (Zdeněk Sekanina, Paul W. Chodas) sa ukázalo, že až do roku 1978 tvorili tieto kométy jedno teleso, ktoré sa rozpadlo, a ešte k tomu ďaleko od Slnka, až za dráhou planéty Urán. Výsledky tejto úspešnej medzinárodnej spolupráce publikoval prestížny časopis The Astrophysical Journal."
Snímka pre Zem potenciálne nebezpečnej planétky 2000 EW70 vznikla po 120-sekundovej expozícii v noci z 22. na 23. marca 2000 zrkadlovým ďalekohľadom Observatória Kleť CCD kamerou SBIG ST-8. V tom čase bola planétka od Zeme vzdialená iba 0,0161 AU (teda 2,4 milióna kilometrov). FOTO - MILOŠ TICHÝ Ing. Jana Tichá (*1965) je riaditeľkou Hvezdárne a planetária v Českých Budějoviciach s pobočkou na Kleti od roku 1992; od toho istého roku vedie kletský výskumný program (planétky, kométy) vrátane projektu KLENOT. Koordinuje tiež kletský program s Minor Planet Center a Central Bureau for Astronomical Telegrams a so zahraničnými observatóriami. Rieši projekty zamerané na presné merania planétok a komét so zvláštnym zameraním na NEO (blízkozemské telesá), kométy a vzdialené objekty slnečnej sústavy (Kentauri a transneptunické telesá). Ďalej sa zaoberá popularizáciou výskumu NEO, planétok a komét, históriou astronómie a pomenovávaním planétok. Od roku 2000 je členkou Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) a od roku 2003 predsedá jej Committee on Small Body Nomenclature IAU, čo je komisia pre pomenovávanie planétok a komét.
