Bežné rádiostanice totiž používajú tzv. simplexný, resp. poloduplexný spôsob komunikácie, pri ktorom jedna strana hovorí a druhá počúva
a naopak.
Počúvajúcich pritom môže byť neobmedzený počet. Duplexný spôsob komunikácie, ktorý používajú aj telefóny, naproti tomu umožňuje v rovnakom čase hovoriť aj počúvať všetkým účastníkom spojenia - v prípade konferencie ich tiež môže byť niekoľko.
Z tohto pohľadu sa môže zdať, že myšlienka integrovať metódu volania Push to Talk do mobilných telefónov je krokom do minulosti a nemá racionálne opodstatnenie. Pravdou je však opak. Existujú mnohé náznaky, že tento spôsob komunikácie prenesený do kvalitatívne novej roviny digitálnych mobilných sietí sa môže konečne stať tou dlho očakávanou "killer" aplikáciou, ktorá pomôže zvýšiť výnosy mobilných operátorov. Od začiatku boomu mobilov sa prekvapujúco úspešným fenoménom stali krátke textové správy SMS. Tie tvoria dodnes väčšinu dátovo orientovaných služieb v sieťach mobilných operátorov, čo platí rovnako z hľadiska objemu prevádzky, ako aj z pohľadu výšky výnosov.
Od polovice deväťdesiatych rokov telekomunikačný trh už niekoľkokrát predpovedal príchod novej, rovnako úspešnej služby akou sa stali SMS, všetky očakávania sa však doposiaľ ukázali ako falošné. Spomeňme len WAP (Wireless Application Protocol), akýsi internetový prehliadač v mikroverzii pre mobilné telefóny či rozšírené textové správy EMS (Enhanced Messaging Service), ktoré umožňujú k správe priložiť aj grafické obrázky, zvuky a animácie.
Ďalšie želiezko v ohni - MMS je stále v hre a má šancu dosiahnuť lepšie prijatie medzi zákazníkmi ako dve predchádzajúce.
Aplikácie prichádzajú, zákazníci zostávajú chladnými
WAP, ktorý vzbudzoval veľké nádeje mobilných operátorov sa ukázal mediálnou bublinou a dnes sa v niektorých kruhoch používa ako odstrašujúci príklad neúspešnej vízie. Tá v prípade WAP-u stroskotala na neochote mobilných operátorov prenechať časť výnosov za mobilný prístup poskytovateľom obsahu a keďže wapové stránky nie je možné financovať pomocou reklamných bannerov, poskytovatelia obsahu tak stratili šancu na prežitie. Zvonenia do mobilných telefónov a logá operátorov sú síce medzi zákazníkmi populárne, ale na vytvorenie dostatočného trhového koláča nestačia. Nehovoriac o tom, že veľkú časť z neho si odhryznú priamo mobilní operátori, ktorí uvedené druhy obsahu, dnes rozšírené aj o Java-aplikácie ponúkajú priamo na svojich wap stránkach.
Úspešnejší scenár podobnej služby sa dá demonštrovať na prípade i-mode japonského operátora NTT DoCoMo, ktorý expanduje aj do Európy a na svojich stránkach poskytuje obrovské množstvo atraktívneho plateného obsahu.
Kým v prípade WAP-u existuje šanca na istú obrodu, hlavne vďaka lepšie čitateľným a kvalitnejším farebným displejom a narastajúcemu objemu zaujímavého obsahu dosažiteľného na WAP stránkach (operátori sa už poučili), EMS sú ukážkou zmeškanej príležitosti. V konkurencii omnoho sofistikovanejších MMS alebo podstatne jednoduchších (a lacnejších) SMS nemajú títo predchodcovia multimediálnych správ prakticky žiadnu šancu na všeobecné rozšírenie. Nemalou mierou sa pod neúspech EMS podpísal rozkol medzi výrobcami, keď Nokia razila vlastný štandard tzv. Nokia Smart Messaging, nekompatibilný so zvyškom mobilného sveta. Oneskorenie uvedenia služby na trh a hlavne pomalý rast penetrácie telefónov s príslušnou výbavou spôsobili, že skôr než sa stihla vytvoriť masová užívateľská základňa, objavili sa multimediálne správy.
Nekompatibilita Nokie a zvyšku sveta je ďalším vážnym problémom EMS.
Keďže Nokia predstavuje viac ako tretinu svetového a bezmála polovicu európskeho trhu mobilov, pre samotnú službu sa stala takáto nekompatibilita osudnou.
Situácia multimediálnych správ MMS je naproti tomu omnoho lepšia a existuje reálna nádej, že sústredený tlak výrobcov a mobilných operátorov vytvorí dostatočnú zákaznícku bázu, aby počet telefónov vybavených digitálnym fotoaparátom a samozrejme, schopnosťou odosielať MMS prekonal kritickú hranicu. Z posielania žartovných či praktických obrázkov (animácií, ba čoskoro aj videoklipov) s textom, prípadne zvukom sa môže stať nový fenomén.
Ak si pozrieme ponuku mobilných telefónov ktoréhokoľvek operátora GSM, vidíme, že na ceste k tomuto cieľu nič neprenechávajú náhode.
Hrozí, že s príchodom fotoaparátov s vyšším rozlíšením sa stane populárnejším posielanie fotografií cez mobilný e-mail namiesto MMS, ale ako sa hovorí "čo je doma, to sa počíta". Keďže poplatky za dátový prenos skončia rovnako ako pri MMS na konte operátorov, vítajú aj takúto alternatívu.
"Krátke hlasové správy" pre mládež, aj podnikateľov
Vráťme sa však k hovorom na jeden dotyk. Verzia jednosmernej komunikácie určená pre mobilné telefóny dostala pomerne dlhý názov Push to Talk over Cellular (PoC), čo naznačuje, že služba nie je výhradnou doménou sietí GSM, ale je aplikovateľná aj na iné technológie, napríklad CDMA a UMTS.
Na prenos hlasu sa používa internetový protokol (VoIP) a ide o prenos paketov. V prípade GSM je preto podmienkou PoC podpora dátových prenosov GPRS v danej sieti.
Jednou z cieľových skupín budúcich užívateľov sú všetci tí zákazníci, ktorí dnes na dorozumievanie používajú rádiové siete, napr. taxikári, bezpečnostné služby, stavebné či servisné firmy a podnikatelia v oblasti gastronómie, hoteliérstva, atď. Významným prínosom PoC je pritom skutočnosť, že dosiahnuteľnosť nebude obmedzená rádiovým dosahom, ako je to v prípade rádiostaníc, ale bude prakticky zhodná s pokrytím mobilného operátora. Čo je zvlášť zaujímavé, pri PoC sa uplatní tiež medzinárodný roaming.
V telefóne si budeme môcť nadefinovať rôzne PoC skupiny a dostupnosť (alebo nedostupnosť) každého z členov uvidíme priamo na displeji telefónu v podobe príslušnej ikony. Stlačením jediného tlačidla potom môžem osloviť celú skupinu súčasne alebo ktoréhokoľvek účastníka samostatne. Členom skupiny, ktorí boli počas konferencie "off-line" bude možné jej záznam odoslať v podobe správy do odkazovej služby. Okrem hlasovej komunikácie by mal PoC umožniť aj zasielanie textových a multimediálnych správ.
Svojou podstatou už služba PoC zasahuje do sféry mobilných telefónov 3G, kde sa s hlasovou komunikáciou cez IP protokol počíta tiež.
Ďalšou cieľovou skupinou užívateľov je mládež, u ktorej by mohla hlasová komunikácia podobná službám typu Instant Messaging známym z internetu a svojou jednoduchosťou zároveň pripomínajúca SMS získať veľkú popularitu.
Priekopníkom služieb PoC je americký operátor Nextel a od augusta 2003 sa k nemu pripojil ďalší veľký hráč Verizon Wireless.
Nextel už dokonca ponúka pre svoje služby PoC aj medzinárodný roaming v Kanade a niektorých juhoamerických krajinách. Podľa ohlasov z USA je služba medzi tamojšími užívateľmi veľmi populárna, k čomu prispieva aj cenová politika operátorov. Priaznivé ceny za volania cez PoC umožňuje charakter komunikácie, ktorá zaťažuje sieť mobilného operátora omnoho menej ako klasický hlasový, ale aj dátový prenos.
Zatiaľ čo niektorí mobilní operátori zavedenie novej formy komunikácie odďaľujú obávajúc sa "kanibalizácie" služieb (teda možnosti, že by zákazníci namiesto telefonovania preferovali lacnejší, hoci obmedzujúci PoC pred tradičnými hovormi, čím by operátora pripravili o výnosy), iní už svoje zámery s Push to Talk zverejnili.
K tým druhým patrí okrem amerických operátorov aj skupina Orange, ktorá už službu PoC pod obchodným označením Talk Now testuje niekoľko mesiacov a v najbližšom čase by mala byť spustená komerčná prevádzka vo Francúzsku a Veľkej Británii. V priebehu roku 2004 by k nim pribudne Belgicko, Dánsko, Holandsko, v 3. štvrťroku aj Slovensko a neskôr ďalšie krajiny. Orange však nie je jediným európskym gigantom spomedzi operátorov, ktorý sa na zavedenie PoC pripravuje, aj keď
T-Mobile a Vodafone sa zatiaľ vyjadrujú k novej službe diplomaticky a jej možnosti zatiaľ údajne skúmajú.
Výrobcovia mobilov z prvej päťky sa zaviazali, že už v roku 2004 začnú dodávať na trh telefóny s funkciou PoC, napriek absencii európskych sietí s podporou tejto služby. Ba Nokia oznámila, že od roku 2005 budú technológiu PoC podporovať všetky jej telefóny (dnes len Nokia 5140). A práve tu sa črtá možný konflikt kľúčových hráčov.
Zopakuje sa príbeh EMS?
Keďže nielen mobilní operátori, ale aj výrobcovia telefónov a infraštruktúry začínajú tušiť kontúry novej obchodnej príležitosti zriedkavých rozmerov, dostáva sa k slovu taktizovanie. Ako nás učí história na príklade EMS správ, ktoré sa nestihli širšie uplatniť, či MMS správ, ktorých nástup sa oneskoril, takéto súboje sa nezriedka končia bez víťaza a porazení sú všetci: zákazníci, operátori aj výrobcovia.
V auguste 2003 Nokia, LM Ericsson, Siemens a Motorola uzavreli dohodu o spoločnom vývoji špecifikácií technickej normy pre PTT over Cellular založenej na štandardoch IMS (Internet Protocol Multimedia Subsystem), definovaných organizáciou 3GPP. Snaha o zabezpečenie kompatibility budúcich telefónov a infraštruktúry mobilných sietí sa stretla s pochopením aj u ďalších významných spoločností ako AT&T Wireless Services, Cingular, Sonim Technologies a Sony Ericsson. Všetci dúfali v skoré masové rozšírenie novej služby po celom svete.
Ako povedal Paul Chellgren zo spoločnosti Nokia Mobile Phones Americas: "Spoločný prístup dodávateľov k technológii PoC nám umožní priviesť tradičné používanie mobilných telefónov na celkom novú úroveň a urýchliť uvedenie tejto služby. Na trhu celkom zjavne existuje obrovský dopyt po štandardizovanom riešení pre službu Push to Talk."
S tým možno len súhlasiť. O to viac prekvapilo oznámenie Nokie pred začiatkom svetovej výstavy CeBIT v Hannoveri, že prichádza s vlastnou iniciatívou na poskytovanie softvéru a PoC technológie pre operátorov využívajúcich jej sieťové vybavenie. Nokia pritom argumentuje, že jej riešenia budú spĺňať všetky požiadavky združenia OMA (Open Mobile Alliance), ktoré vývoj Push to Talk over Cellular zastrešuje. Zároveň však uvádza, že firma testuje PoC u tridsiatich operátorov a tri kontrakty na dodávku technológie už uzavrela, preto je lídrom na trhu PoC. Nokia si je vedomá, že definitívny štandard pre PoC ešte nie je v OMA schválený - má sa tak stať do konca roku 2004, napriek tomu hodlá "uspokojiť záujem" nedočkavých operátorov po príslušnej technológii už v 2. štvrťroku 2004 s využitím doterajších štandardov. Jej PoC servery by mali pritom podporovať aj alternatívne protokoly vyvíjané ostatnými troma členmi pôvodného združenia, teda Siemensom, Motorolou a Ericssonom. Výmenou za túto ústretovosť zas Nokia očakáva od uvedených výrobcov rovnaký postoj k svojim špecifikáciám.
Či sa predstavy Nokie naplnia a bude zabezpečená bezproblémová kompatibilita rôznych telefónov v rôznych sieťach je dnes otázne.
Prvé spoločné testy interoperability PoC technológie uskutočnili Siemens, Motorola, LM Ericsson a Sony Ericsson 16. marca 2004, teda asi v rovnakom čase, ako Nokia ohlásila svoju vlastnú iniciatívu.
Nokia však nie je vo svojich zámeroch osamotená, keďže necelé tri týždne pred ich zverejnením uzatvorila so Samsungom dohodu o spolupráci pri zavádzaní PoC. Svetová trojka a jednotka vo výrobe mobilných telefónov oznámili odhodlanie pripraviť technológiu telefonovania na jeden dotyk pre masový trh.
Z hľadiska spoločného trhového podielu, ktorý v tomto roku bude blízko 50% ide skutočne o silný tandem.
Aby toho štiepenia nebolo málo, koncom apríla vlastnú iniciatívu pri zavádzaní PoC technológie ohlásil aj Alcatel, ktorý je okrem mobilných telefónov aj významným výrobcom sieťovej infraštruktúry pre GSM. Vyjadrenia Alcatelu o tom, či mieni prispieť k záverečným testom štandardu v rámci OMA sú však hmlisté. Napätie, ktoré okolo PoC v poslednom čase narastá, pripomína búrku v pohári vody, akoby sa každý významnejší hráč spomedzi výrobcov mobilných technológií chcel pred začiatkom veľkého biznisu zviditeľniť, preto prispieva svojou troškou do mlyna.
Najlepšie to charakterizuje azda vyjadrenie Kena Rehbehna z analytickej spoločnosti Current Analysis: "Výrobcovia sú nepoučiteľní. Roztrieštenosť priemyselných štandardov bola na škodu pri uvádzaní MMS a teraz poškodí zavedenie Push to Talk over Cellular".
Ostáva dúfať, že sa účastníci tejto hry čo najskôr dohodnú a novú formu komunikácie privítame čoskoro aj na Slovensku. n
