FOTO - TASR
Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, fínskeho Národného ústavu zdravia a univerzít v Helsinkách a Oulu porovnali metódou magnetickej rezonancie (MRI) rôzne mozgové štruktúry navzájom cudzích osôb s 20 jednovaječnými a 20 dvojvaječnými dvojičkami rovnakého pohlavia. V priamom porovnaní dvojičiek sa dali jasne rozoznať zdedené faktory od tých, ktoré sa vytvorili individuálnym vývojom.
Ukázalo sa, že jednovaječné dvojičky mali takmer identické oblasti mozgu, ktoré kontrolujú reč a čítanie. Podobnosť u dvojvaječných dvojičiek bola len asi 50-percentná. Táto veľká štrukturálna podobnosť pomáha vysvetliť skutočnosť, prečo sa v rodinách vyskytujú niektoré choroby ako schizofrénia a určité formy demencie.
Ako podklad slúžila vedcom aj rozsiahla fínska štúdia, zahŕňajúca viac ako 9500 dvojičiek rovnakého pohlavia narodených v rokoch 1940–1957, z ktorých sa väčšina podrobila kognitívnym testom a MRI. „Zistili sme, že oblasti v prednej kôre veľkého mozgu podliehajú genetickej kontrole,“ píšu vedci v najnovšom vydaní časopisu Nature Neuroscience. „Individuálne rozdiely v štruktúre mozgu sú úzko spojené s individuálnymi rozdielmi inteligenčných kvocientov.“
IQ všetkých 40 dvojičiek sa zistilo v rámci kognitívnych testov a porovnalo sa s údajmi MRI. „Prekvapilo nás, že množstvo sivej hmoty v prednej časti veľkého mozgu bolo na jednej strane podmienené výrazne geneticky, na druhej strane sa z neho dalo určiť individuálne IQ,“ uviedol Paul M. Thompson z Kalifornskej univerzity.
Výsledkom štúdie je prvý „atlas“ ľudského mozgu s vyznačenými oblasťami, ktoré sú ovplyvňované dedične alebo individuálnym vývojom. Dedičnosť má vplyv na objem mozgu a niektoré oblasti, ktoré riadia verbálne schopnosti, priestorovú predstavivosť alebo reakcie na stres. Naopak druh a počet závitov veľkého mozgu je individuálnou záležitosťou každého človeka. (tasr)
